Konopkar

Dnes fakty a štatistiky jasne dokazujú, že sa „svätá vojna“ voči drogám prostredníctvom represie neosvedčila. Prečo majú slovenskí politici napriek tomu taký problém s dekriminalizáciou takzvaných ľahkých drog?

V parlamente je v rámci novely trestného zákona návrh na zníženie drakonických trestov za drogy a na zavedenie rozlišovania pri trestaní medzi užívateľmi a dílermi.

Vôbec však nie je isté, že ju v júni poslanci v tejto podobe aj schvália.

Napríklad Nemecko a Česko však idú ešte ďalej a pripravujú sa na legalizáciu.

Zdroj: Getty Images

Trestanie ľudí za to, že berú drogy, chcú teda úplne zrušiť.

Minimálne v prípade marihuany.

Ako hovorí právnik a odborník na drogovú problematiku Jakub Popík, v týchto krajinách kompetentní, ale aj veľká časť verejnosti, pochopili, že represia sa v boji proti škodlivým následkom užívania drog v spoločnosti neosvedčila.

„V Česku prijali akčný plán boja proti drogám, ale nehovoria o trestaní.

Chcú chrániť verejné zdravie tým, že zlegalizujú marihuanu, lebo predpokladajú, že keď bude trh s ňou regulovaný, dostane sa k nej menej mladých ľudí,“ konštatuje Popík.

Aj skúsenosti zo sveta dokazujú, že účinnejšia je otvorená diskusia a vysvetľovanie rizík užívania drog.

„Aby ľudia mali pred očami, aké máva následky,“ dodáva odborník.

Na druhej strane, v záujme každého štátu by malo byť čo najviac pred nimi chrániť mladých.

Viaceré štúdie totiž dokazujú, že zmeny vedomia vyvolané drogami sú z dôvodu, že je mozog mladého človeka ešte vo vývine, naozaj škodlivé.

Vhodným príkladom drogovej politiky je prístup Islandu.

Podľa nej je najlepším spôsobom dať mladému človeku alternatívu, čo robiť so svojim voľným časom.

„V roku 1998, keď sa tam začali zavádzať tieto programy, dal štát mladým takmer 400 aktivít, ktoré mohli po škole robiť zadarmo. Vedecké, hudobné či atletické a ďalšie krúžky,“ opisuje Popík.

Dvadsať rokov systematickej práce s mládežou priniesli výsledky.

Konope – Podkarpatská Rus (dnes Ukrajina), keď bola súčasťou Československa (rok 1921). Zdroj: Laan93 / wikipedia.org

„Pokiaľ predtým bolo 42 percent 15 ročných, ktorí uvádzali, že sa za posledný mesiac aspoň raz opili, potom to bola iba približne tretina z toho, 13 percent. Pri marihuane klesla štatistika zo 17 percent na päť,“ hovorí Popík s tým, že to malo aj ďalšie druhotné efekty, ako napríklad medzinárodné úspechy športovcov, rozvoj vedy a výskumu, hudobného priemyslu či ochrany životného prostredia.

Prečo sa však na Slovensku stavajú politici voči modernej protidrogovej politike negatívne?

„Vo všeobecnosti je u nás nízke povedomie o vedeckých poznatkoch v tejto oblasti.

Rovnako je to u politikov, ktorí to berú hlavne ako trestnoprávny problém.

Je veľmi ľahké povedať, že toto je ten človek, ktorého musíme potrestať, že je to náš nepriateľ a budeme voči nemu bojovať všetkými dostupnými prostriedkami,“ tvrdí odborník.

Na rozdielnom prístupe k drogám podľa Popíka vidieť aj ďalší znak pretrvávajúcej civilizačnej hranice medzi západnými krajinami a východom.

„Aj Vladimír Putin na začiatku vojny na Ukrajine vyhlásil, že on sa ľahšie dohodne s vojakmi, ako s vládou nacistov a narkomanov.

Akoby boli drogy problém iba západu.

Takisto Andrej Danko spomínal, že sa ide do Budapešti naučiť ako bojovať proti liberálom a feťákom.

Niektorí ľudia sa naozaj prikláňajú k moralizovaniu, k zjednodušenému videniu ‚dobra a zla‘.

Na druhej strane je tá západná politika s dôrazom na ľudské práva a vedecké poznatky a to vidíme aj pri iných témach, že sa týmto smerom naša politická reprezentácia neuberá,“ vraví Popík.

Zdroj: pravda.sk

Tiež sa stalo:

Užíva ich množstvo umelcov. Prispievajú drogy ku kreativite?

Zdroj: linkedin.com

Stephen King, Jean Paul Sartre, Jack Kerouac, Charles Baudelaire, či Charles Dickens. Čo majú všetky uvedené osobnosti spoločné? Brali drogy.

Omamné látky, hašiš, amfetamíny, lieky kombinované s alkoholom, jednoducho ľahké i tvrdé drogy boli a stále sú obľúbeným útekom z reality pre mnohých známych tvorcov diel.

Po konkrétne prípady zároveň nemusíme siahať do zahraničia.

Mnohí diváci televíznych obrazoviek si pamätajú moment, keď slovenský raper Majk Spirit dostal negatívne reakcie za to, že v svojej reči na Slávikovi v roku 2012 po prijatí ceny prehlásil, že ďakuje „vesmíru aj za to, že stvoril zázračnú zelenú rastlinu, ktorá mi pomáha pri písaní textov“.

Raper sa už v minulosti priznal, že rastline rád holdoval od štrnástich rokov.

Za porušenie zákazu otvorenej alebo skrytej formy propagácie alkoholizmu, fajčenia a užívania omamných látok udelila licenčná rada po Slávikovi vydavateľstvu Ringier Axel Springer Slovakia aj televízii JOJ pokutu 500 eur za porušenie zákona.

Majk Spirit, zdroj: youtu.be/YC7aIykz9AU

Vydavateľstvo sa pred súdom odvolávalo na slobodu prejavu.

Umelci radi argumentujú, že napríklad marihuana, ale i ktorékoľvek iné psychedeliká, im pomáhajú s kreativitou.

Najnovšie vedecké štúdie však poukazujú na to, že to je nepresné tvrdenie.

Ako vedec Dr. Paul Hanel z katedry psychológie Univerzity v Essexe uviedol na správnu mieru:

„To, o čom počujeme v médiách, sú ľudia, ktorí úspešne zdokonaľujú svoju kreativitu pomocou drog, ale nepočujeme o príkladoch, keď niekto vzal drogy a omdlel – v dôsledku čoho bola ich kreativita nižšia“.

Ako zhrnul, prínos v rámci kreativity je podľa neho nulový a ľuďom to reálne nič nedodá.

Vedci z univerzity v Essexe a berlínskej Humboldtovej univerzity preskúmali stovky dokumentov, aby dospeli k vierohodným záverom.

Taktiež priniesli výsledky o droge s názvom psilocybín, o ktorej v Severnej Amerike kolovali chýry, že zvyšuje kreativitu.

V skutočnosti však užívatelia danej látky trpeli nedostatočnou pracovnou výkonnosťou.

Zdroj: azquotes.com

Jennifer Haase z Humboldtovej univerzity dodala:

„Nápady vytvorené pod vplyvom omamných látok sa neskôr často zdajú byť nesúrodé alebo nevhodné ako riešenia.“ 

Podľa nej je z vedeckého hľadiska nerozumné odporúčať konzumáciu drog v snahe o zvýšenie kreatívneho výkonu primárne vzhľadom na nemalé množstvo vedľajších účinkov spojených s ich užívaním.

Napriek tomu i v súčasnosti jestvujú prípady, keď celosvetovo mediálna hviezda si verejne pochvaľuje účinky omamných látok a udeľuje im zásluhy za kreativitu.

Väčšina hitov z posledného albumu Harryho Stylesa, Fine Line, vznikla na psilocybíne – teda hubách, čo mu podľa neho pomohlo byť „zábavným a kreatívnym“.

Ďalšie štúdie podľa Daily Mail taktiež poukazujú na fakt, že napríklad chronické pravidelné užívanie marihuany môže viesť k duševným poruchám, ba dokonca zníženiu IQ.

Zdroj: ta3.com

Tiež sa stalo:

Popík: Tresty za drogy nechránia spoločnosť

Zdroj: pravda.sk

Odborník na drogové politiky a právnik Jakub Popík o užívaní drog na Slovensku, aj o tom, že drakonické tresty nie sú podľa neho správnou cestou.

VIDEO:

Zdroj: pravda.sk