Najväčší výskum: Štáty s legálnou marihuanou nemajú vyššiu mieru psychóz

Ide o najväčšiu štúdiu, ktorá zohľadňuje liečebné a rekreačné marihuanové zákony s tvrdeniami o vzniku psychóz v USA.
Nový výskum, publikovaný v JAMA Network Open, naznačuje, že neexistuje žiadna štatisticky významná súvislosť medzi zvýšeným výskytom psychóz a štátmi, ktoré majú liečebné a rekreačné zákony týkajúce sa marihuany.

Zdroj: Getty Images
Prieskumné sekundárne analýzy však zaznamenali vyššiu mieru diagnostiky chorôb súvisiacich s psychózou v štátoch s rekreačnými zákonmi cannabisu.
Hlavné podskupiny, ktoré boli diagnostikované, zahŕňali mužov, jednotlivcov vo veku 55 až 64 rokov, ázijského pôvodu.
„Výsledky z plne upravených modelov ukázali, že v porovnaní so štátmi bez legalizačných marihuanových zákonov, štáty s legalizačnými marihuanovými zákonmi nezaznamenali štatisticky významný nárast v miere diagnóz psychóz, či nárast predpisovania antipsychotík,“ napísali autori štúdie.
38 štátov USA momentálne povoľujú užívanie marihuany na lekárske účely.
Takmer polovica z týchto štátov povoľuje aj rekreačné užívanie konope.
Od roku 2019 sa predpokladá, že najmenej 48,2 milióna občanov USA vo veku 12 rokov a starších užilo marihuanu.
Kontroverzia však obklopuje vplyv marihuany na psychické poruchy, ktoré môžu brzdiť dôležité spoločenské funkcie, ako je vzdelávanie a udržanie zamestnania.
Výskumníci v predošlých štúdiach spájali ťažké užívanie marihuany s trojnásobne vyšším rizikom rozvoja schizofrénie v porovnaní s neužívateľmi, najmä u mužov mladších ako 40 rokov.

Zdroj: drcarlhart.com
Autori súčasnej štúdie vykonali retrospektívnu analýzu, aby preskúmali súvislosť medzi štátnou legalizáciou marihuany a mierou nárokov na zdravotnú starostlivosť kvôli psychóze u súkromne poistených osôb.
Predpokladali, že štáty s legalizačnými a komerčnými zákonmi ohľadne marihuany budú mať vyšší počet pacientov s chorobami, ktoré súvisisia s psychózou, ako aj vyšší predpis antipsychotík.
Pomocou databázy Optum Clinformatics Data Mart, výskumníci vyhodnotili 63 680 589 občanov a ich poistné nároky, pričom skúmali súvislosť medzi užívaním antipsychotík a štátmi, ktoré legalizovali marihuanu.
Tím nepozoroval žiadny významný nárast v miere ľudí s diagnózou psychózy v štátoch so zákonmi, ktoré legalizujú marihuanu, či už na lekárske alebo rekreačné použitie.
Nezaznamenali ani výrazný nárast predpisovania antipsychotík.
Analýza podskupiny poskytla prehľad o užívaní marihuany a diagnostike psychózy medzi rôznymi pohlaviami, vekom, rasami a etnickými skupinami.
To slúžilo ako významný prediktor starostlivosti o duševné zdravie, pričom muži vo veku 55 až 64 rokov využívali medicínske služby viac ako mladší a starší dospelí.

Zdroj: LPETTET/Getty Images
Rasa a etnická príslušnosť neboli hlásené tak často, čo podľa výskumníkov pripravilo pôdu pre budúce štúdie.
Obmedzenia štúdie zahŕňaju, že zistenia nemusia byť zovšeobecniteľné na nepoistených pacientov a môžu existovať mätúce premenné, ako napríklad premiestnenie pacientov so psychózou do štátov, ktoré legalizovali marihuanu.
Okrem toho, neboli vykonané žiadne úpravy pre viacnásobné porovnania v budúcich analýzach. Štúdia tiež zahŕňala malú veľkosť vzorky.
„Keďže štáty pokračujú v zavádzaní zákonov týkajúcich sa marihuany, dôsledky štátnej legalizácie marihuany na psychické poruchy si vyžadujú pokračovanie v študovaní, najmä v dátových prostrediach, kde sú dostupné priame merania nástupu a závažnosti ochorenia,“ napísali autori štúdie.
Referencie:
Elser H, Humphreys K, Kiang M, et al. State Cannabis Legalization and Psychosis-Related Health Care Utilization. January 25, 2023. JAMA Netw Open. 2023;6(1):e2252689. doi:10.1001/jamanetworkopen.2022.52689