Konopkar

Zákony EÚ sťažujú ktorejkoľvek členskej krajine legalizáciu rekreačnej marihuany. Nemecko a Holandsko však začínajú tlačiť späť.

Holandsko bolo kedysi priekopníkom kanabisu, ale dodnes nelegalizovalo marihuanu.

 

Čo sa stalo?

Vonkajšiemu pozorovateľovi sa Amsterdam javí ako raj pre milovníkov marihuany – mesto, kde sa ľudia môžu povaľovať v opare jeho ikonických kaviarní, deliť sa o spoločné miesta alebo občerstvovať sa vesmírnymi koláčikmi.

V krajine, ktorá ako sa zdá, zdokonalila živú komunitu tolerantnú k marihuane, bez vedľajších účinkov.

Ale to nie je ani zďaleka pravda.

Holandský model kanabisu bol revolučný. Začal pred 50 rokmi, no bol prepletený problémami.

 

 

V neposlednom rade je problem, že predaj marihuany v kaviarňach nie je podľa práva EÚ v skutočnosti legálny.

To vytvorilo čierny trh na pestovanie a distribúciu marihuany, čo viedlo k nárastu organizovaného zločinu.

Objavili sa rozšírené výzvy na opravu systému, no zatiaľ sa urobilo len málo.

Inde vo svete legalizácia marihuany postupuje rýchlo.

Kanada, Uruguaj či 21 štátov USA.

Európa sa doteraz zdala byť pozadu.

Kým Nemecko nedávno neohlásilo silný plán na legalizáciu marihuany.

Bude sa musieť popasovať s prísnymi zákonmi EÚ a vytvorením úplne novej infraštruktúry.

Ale ak bude Nemecko úspešné, mohlo by sa stať vzorom pre zvyšok kontinentu – vrátane svojho kedysi priekopníckeho suseda Holandsko.

 

 

Holandsko sa preslávilo marihuanou v 70. rokoch, keď Cannabis dekriminalizovalo na základe odporúčaní štátnej protidrogovej komisie.

Od roku 1976 je povolené kaviarňam predávať 5 gramov marihuany zákazníkom na miestnu konzumáciu.

Hoci niektoré samosprávy odvtedy túto prax obmedzili, zákon prekvital v Amsterdame, ktorý sa môže pochváliť tretinou obchodov v celej krajine.

Pôvodne mal tento krok izolovať trh s mäkkými drogami.

Vytvoril sa bezpečný priestor najmä pre mladých ľudí od 18 rokov, aby si nákupili kanabis bez interakcie s pouličnými dílermi, ktorí by ich zároveň oboznámili s tvrdšími látkami.

„Predtým to bol divoký západ,“ povedal Stijn Hoorens, vedúci výskumu v RAND Europe.

„Ale systém kaviarní je len kvázi oficiálny,“ dodal Hoorens.

Zásada nevynucovania niektorých zákonov zakazujúcich ilegálnu činnosť (v holandčine známa ako gedoogbeleid) znamená, že marihuana nie je technicky legálna, ale je „tolerovaná“. 

Pretože hoci právo EÚ nepovoľuje používanie kanabisu na rekreačné účely, ponecháva sankcie na jednotlivé členské štáty.

 

 

Holandská vláda oficiálne vyhlasuje, že predaj marihuany je trestným činom, ale rozhodla sa, že za to nebude kaviarne stíhať.

Nestabilný systém spočiatku vykazoval určité výhody:

• pritiahol cestovný ruch a
• podľa odhadov priniesol ročne daňové príjmy vo výške 400 miliónov eur (približne 430 miliónov dolárov).

Ale je tu to, čo Holanďania nazývajú ako „problém zadných vrátok“.

Keďže pestovanie kanabisu na účely verejného predaja je stále nezákonné, kaviarne dostávajú zásoby z čierneho trhu. Úrady len privierajú oči.

„Je to zvláštny systém,“ hovorí Tom Blickman, vedúci projektu v programe Transnational Institute’s Drugs & Democracy.

„V podstate financujete skupiny organizovaného zločinu, ktoré pestujú Cannabis predávaný v kaviarňach.

Neschopnosť regulovať zadné dvierka bola obrovská konštrukčná chyba,“ tvrdí Hoorens.

Pre organizovaný zločin je to bezpečný a stabilný trh, pretože páchatelia vedia, že polícia nepresadzuje zákony o účtovníctve.

Postupom času, keď sa nelegálna výroba rozrástla, vznikol z Holandska tranzitný uzol pre tvrdšie drogy z Ameriky – a domovom výroby syntetických drog, ako je MDMA (extáza).

„Každý v Holandsku verí, že je to neudržateľná situácia, ktorá nemôže pokračovať,“ hovorí Blickman.

 

 

To motivovalo politickú snahu o zmenu, najmä v posledných dvoch desaťročiach.

A došlo k malým posunom: Amsterdam teraz bráni otvoreniu nových kaviarní (v 90. rokoch tu bolo 400 prevádzok, dnes ich je 160).

Okrem toho, hraničné mestá na juhu vynucujú povolenia, ktoré zakazujú nerezidentom nakupovať marihuanu.

V októbri 2022 ľavicová starostka Amsterdamu Femke Halsema požiadala mestskú radu, aby prijala rovnaké opatrenie a zakázala turistom vstup do kaviarní.

Mestská rada však hlasovala proti tomuto opatreniu.

„Najväčšie holandské mesto chce očistiť svoj imidž sexuálnej a drogovej turistiky na špičkový turistický model,“ vysvetluje Hoorens.

Starostka Halsema je za legalizáciu marihuany. Súhlasí s tým, že by legalizácia znížila organizovaný zločin a zároveň odstránila niektoré z jej obáv narúšania verejného poriadku.

 

 

Napriek tomu je pohyb smerom k národnej legalizácii pomalý, keďže Holandsku zviazala ruky Európska únia, ktorá zakazuje pestovanie alebo predaj marihuany na verejné použitie.

Holandsko v minulosti narazilo na odpor väčších členov EÚ.

Počas formovania otvorených hraníc EÚ, Francúzsko a Nemecko tvrdili, že politika Holandska sťažuje presadzovanie ich vlastných protidrogových zákonov – čo môže byť dôvod, prečo sa Holanďania odvtedy bránia prevziať vedenie v oblasti legalizácie.

Nemecko teraz robí vlastné kroky.

Krajina, ktorá je najväčšou ekonomikou v EÚ a má s Holandskom spoločnú 360-kilometrovú hranicu, v októbri oznámila, že plánuje plnú legalizáciu marihuany.

Je to ambiciózny plán, ktorý ďaleko presahuje súčasný holandský model.

Legalizoval by držbu až 30 gramov marihuany a osobné pestovanie troch rastlín doma.

A čo je dôležité, pestovanie na verejný predaj v licencovaných ambulanciách alebo lekárňach.

 

 

Blickman poznamenal, že Nemci nechcú holandský systém – „a majú pravdu, pretože je to šialené“.

Nemecko však bude čeliť extrémnej kontrole zo strany EÚ.

Malta je zatiaľ jedinou krajinou EÚ, ktorá legalizovala marihuanu, ale len pre osobné použitie. Napriek tomu tu neexistujú žiadne ambulancie.

Konope sa na Malte získava cez „konopné kluby“, kde si ju členovia medzi sebou distribuujú.

Luxembursko oznámilo plány na legalizáciu v roku 2018, ale muselo ustúpiť po tom, čo sa dostalo do rozporu so zákonmi EÚ.

Rovnaký osud by mohol čakať aj Nemecko, ktoré si stanovilo cieľ úplnej legalizácie marihuany do roku 2024.

EÚ uviedla, že posúdi životaschopnosť nemeckého plánu.

„V súčasnosti, aby som bol úprimný, nevidím, ako by to schválili,“ hovorí Hoorens.

Ak by Nemecko chcelo bojovať proti nesúhlasnému rozhodnutiu, vyžadovalo by to použitie politického kapitálu – a spojencov z podobne zmýšľajúcich krajín – na vypovedanie protidrogových konvencií OSN alebo vynútenie zmeny európskeho práva.

„Je to naozaj ťažká prekážka, dokonca aj pre Nemecko, najväčšiu a najmocnejšiu krajinu v EÚ,“ hovorí Blickman.

 

 

Ale späť v Holandsku sa konečne chystá zmena.

V roku 2017 vláda zorganizovala niekoľkoročný výskumný experiment, aby zistila, ako dopadne legalizácia.

Experiment, ktorý sa má spustiť tento rok, v podstate dekriminalizuje pestovanie na verejnú spotrebu.

Vytvorí uzavretý domáci dodávateľský reťazec marihuany s vopred určenými podnikmi, ktoré budú pestovať kanabis, najmä s cieľom vyčistiť čierny trh a súvisiacu kriminalitu.

Experiment bol navrhnutý s pomocou epidemiológov, expertov na závislosti a akademikov v oblasti kriminality, práva a zdravia. 

Má za cieľ ochranu verejného zdravia, bezpečnosti mladých ľudí a zlepšenie verejného poriadku.

 

 

 

Organizátori osobitne upozorňujú na obavy z nelegálnych súkromných pestovateľov, ktorí môžu v kaviarňach spôsobiť požiare, vytopenie a kriminalitu.

Vláda vybrala 10 pestovateľov marihuany z rôznych prostredí (ani jeden sa nezúčastňoval na čiernom trhu).

Počas štyroch rokov budú títo pestovatelia zásobovať všetky kaviarne 10 holandských samospráv, vrátane niektorých predmestí Amsterdamu, ktoré predstavujú približne 1,5 milióna obyvateľov.

Výsledky tejto štúdie, ktorá zohľadní všetko od návštev na pohotovosti až po sťažnosti na verejné narušenia, sa porovnajú so siedmimi kontrolnými obcami.

Terénna práca na projekte však nezačne skôr ako v polovici roku 2023.

Projekt sa má ukončiť po štyroch rokoch. Skôr ako v roku 2027 sa nič nezmení. Projekt sa môže predĺžiť o ďalších 18 mesiacov, aby sa zhromaždilo viac údajov.

André Knottnerus, doktor epidemiológie a výskumník na Maastrichtskej univerzite (predseda Vedeckej rady pre vládnu politiku), ktorý viedol výbor pre návrh experimentu, hovorí, že štyri roky nie sú veľký problém a tvrdí:

 

 

„Nie sú to preteky. Stále si myslím, že to stojí za ten čas. Po úplnom legalizovaní je veľmi ťažké tento proces zlepšiť.“

Je optimistom. Podľa neho to prinesie určitý pokrok, pretože pre vládu by bolo ťažké odôvodniť návrat k plne nelegálnemu systému.

Ak však Nemecko nájde spôsob, ako prelomiť byrokraciu EÚ, Stijn verí, že holandská vláda by mohla experiment obísť a vyrovnať sa svojmu susedovi.

„Nemecko je veľmi vplyvné. Myslím si, že to bude mať značné dôsledky pre zvyšok Európy.“

Napriek tomu Knottnerus pochybuje, že Nemecko to bude mať ľahké.

Odporučuje nemeckej vláde, aby urobila podobný experiment ako Holandsko, najmä preto, že krajina nemá kanabisovú infraštruktúru.

Je to miesto, kde majú Holanďania skúseností desiatky rokov, napriek systémovým chybám.

„Takže ak bude experiment fungovať, Holandsko bude opäť vo vedení,“ uzatvára Blickman.