Konopkar

Na Slovensko sa v ostatných rokoch vracia tradícia pestovania konopy tak, ako to bolo po stáročia v minulosti. Jedným z pestovateľov je aj ALEŠ KURFÜRST, ktorý opisuje, ako slovenským producentom robí problémy zbytočná byrokracia. „Chcem všetko spraviť dobre a zákonne a bol by som rád, ak by mi niekto, kto je platený aj z mojich daní, pomohol alebo aspoň nekládol prekážky,“ hovorí.

Aleš Kurfürst je inžinier a doktor technických vied, ktorý pracuje v oblasti numerických štrukturálnych analýz v strojárstve. Jeho vášňou je však pestovanie a distribúcia technickej konopy, pričom využíva metódy regeneratívneho poľnohospodárstva. Ich konopná farma Asterion, ktorá sa nachádza na severnom Záhorí a ktorú Kurfürst spoluvlastní, kladie dôraz na návrat konopy medzi ľudí.

V rozhovore sa dočítate:

• aké legálne kroky sprevádzajú pestovanie konopy,
• s akými byrokratickými problémami sa farmári na úradoch stretávajú,
• prečo je výhodnejšie pestovať konopu regeneratívnym spôsobom,
• na čo všetko sa rastlina používa.

Veľa ľudí si možno zamieňa pojmy marihuana a konopa. Aký je medzi nimi rozdiel?

Marihuana je len slangový výraz mexických prisťahovalcov do Spojených štátov amerických zo začiatku 20. storočia, ktorý sa ujal a udomácnil aj u nás. Takže nie je to odborný termín. Treba asi hovoriť o konope/kanabise a technickej konope. Rozdiel medzi konopou a technickou konopou je primárne v obsahu psychotropného THC, ktoré bolo šľachtením znížené pod určitý limit, a tiež možno v morfológii rastliny.

Konopa, ktorú pestujete vy, teda neobsahuje THC, ale CBD, je to tak?

Isté množstvo THC obsahuje, ale je to veľmi malé číslo. Momentálne je európsky limit 0,2 percenta, od budúceho roka 0,3. V Taliansku majú 0,6, v Čechách jedno percento.

Odroda, ktorú sme tento rok pestovali, obsahuje primárne prírodnú formu kanabidiolu (CBD). V budúcnosti by sme radi skúsili i odrody bohaté na kanabigerol (CBG), čo je taký druhý typický nepsychotropný kanabinoid. Okrem iného však konopa obsahuje množstvo iných nepsychotropných kanabinoidov a látok – terpénov a bioflavonoidov – so zaujímavými možnosťami využitia.

Aký je prvý legálny krok pri pestovaní konopy? Čo musí pestovateľ ako prvé zariadiť?

Obrniť sa božskou trpezlivosťou a pripraviť sa na posmešky o drogových díleroch. Čo sa legislatívy týka, mal by si naštudovať potrebné zákony a sám sa informovať, aby sa nenechal zaviesť do slepej uličky úradníkmi, ktorí zákony nemusia poznať do podrobností. Často sa stáva, že si úradník snaží uľahčiť prácu a odbije vás s tým, že niečo nejde.

V podstate treba na Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) ohlásiť, že ju chce pestovať a konkrétne akú odrodu z katalógu povolených odrôd.

Ďalej je treba nájsť certifikovaného dodávateľa, na čo existujú kritériá. Je dátum, ku ktorému musí najneskôr vysiať. Keď začne rastlina kvitnúť, má povinnosť do niekoľkých dní oznámiť kvitnutie. Musí počítať s kontrolami od niekoľkých úradov, nielen od PPA, ale aj od Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP), ktorý môže prísť zobrať odbery.

Ja som preventívne pre pokoj vlastného svedomia šiel aj na kriminálnu políciu, aby som spravil všetko pre to, aby som nemal nejakú násilnú raziu. Z rozhovorov s kolegami viem, že sa to občas stáva.

Ktorú legislatívu máte na mysli? CBD bolo vyradené zo zoznamu omamných a psychotropných látok, ale stále sa riadi legislatívou, ktorá tieto látky upravuje?

Je to zákon o psychotropných látkach 139/1998 Z.z., ktorý primárne hovorí o tom, čo je alebo nie je psychotropná alebo omamná látka, kto a ako s nimi môže narábať. V tomto zákone sa čiastočne spomína aj technická konopa, ale len na to, aby sa určilo, podľa akých kritérií nie je psychotropnou látkou, nakoľko je morfologicky podobná drogovej konope/kanabisu. Ak pestovateľ použije certifikované osivo a dodrží všetky ostatné legislatívne náležitosti, takáto konopa nie je omamnou látkou. Potom sú tu nariadenia Európskej komisie hovoriace o dotačných poľnohospodárskych schémach a ich slovenské ekvivalenty.

Čo sa týka CBD, bolo vyškrtnuté zo zoznamu omamných a psychotropných látok, ale súčasne je v rámci európskej legislatívy pridané na zoznam Novel Food, teda katalóg nových potravín, o ktorých sa nevie, či sú, alebo nie sú bezpečné.

Toto sa ale týka len potravín s obsahom CBD.

Áno. Firmy si musia zaplatiť výskumy CBD, aby boli ich potravinové produkty uvedené na trh. V súčasnosti prebieha jeden z výskumov bezpečnosti CBD, komunikujeme s jedným z jeho zadávateľov a výsledky by mali byť čoskoro. Potom bude na Európskej komisii, či výsledky prijme. Ak áno, ľudia platiaci výskum budú môcť CBD predávať ako potravinu/výživový doplnok. Bude to samozrejme musieť byť označené. Všetky oleje, ktoré sa teraz predávajú, nie sú výživovým doplnkom. Myslím, že je to na škodu veci, a hlavne, je to ohrozenie zdravia spotrebiteľa.

Na aké procesné problémy ste narazili v začiatkoch?

Jeden z problémov bol, že sme chceli pestovať v malom. Taká bola naša filozofia od začiatku – malá plocha, menší počet rastlín, individuálna starostlivosť. Prístup podobný zahraničným pestovateľom konopy zameraný na optimalizáciu výnosov a predovšetkým kvalitu. Na Slovensku máme udomácnený veľký výsev, zákon ale nerozlišuje väčšieho a menšieho pestovateľa, iba podmienky, ktoré treba splniť. Malý pestovateľ má rovnaké povinnosti ako veľký. Rozdiel však je, že nedostane dotáciu od EÚ.

Menší pestovatelia už na Slovensku boli, ale v iných regiónoch. Hovoríme tiež o menej tradičných pestovateľoch, ktorí možno sadia vo veľkom, no nespĺňajú podmienky na dotáciu alebo ju majú len na časť plochy. Nebola to teda úplná novinka, preto ma prekvapilo, že úradníci boli neflexibilní a nevedeli, čo majú robiť. Chápem, že sú viazaní legislatívou a snažia sa ju dodržiavať, ale na druhej strane ju nemôžu vykladať.

Viete uviesť príklad?

Problém s technickou konopou je, že ju upravuje zákon o omamných látkach, ale keďže je to poľnohospodárska surovina uznaná Európskou úniou, tak na znení niektorých paragrafov spolupracuje ministerstvo pôdohospodárstva.

My sme sa na ministerstve zdravotníctva pýtali na niektoré paragrafy, no tam nám povedali, že za to nie sú zodpovední a máme osloviť ministerstvo pôdohospodárstva, kde mi doslova povedali, že zákon je v gescii ministerstva zdravotníctva, máme sa teda obrátiť na nich. A tu znova prišla odpoveď, že zákon je síce v ich gescií, ale máme sa pýtať na pôdohospodárstve alebo na PPA. Ja ako občan sa pýtam úradu, ktorý vydal zákon, ako ho mám chápať, pretože musím dodržiavať len to, čo je napísané. Takto vznikol trojuholník medzi ministerstvom pôdohospodárstva, PPA a ministerstvom zdravotníctva.

Čím sa napokon situácia vyriešila?

Jednoducho som podal žiadosť o registráciu. Celé sa to vyriešilo vďaka pár jednotlivcom, ktorí boli ochotní dohľadať si odpovede na naše otázky v zákonoch, opýtať sa kolegov z iných regionálnych pobočiek, pod ktorými už takéto pestovanie bolo možné, a nakoniec sme zistili, že máme všetko v poriadku.

Ak by sme však čakali len na najvyššie úrady, v živote by nám neposkytli adekvátnu odozvu. Buď to ani nemajú v popise práce, alebo sa chcú zbaviť problémov. Až nižší úradníci, ktorí prichádzajú s ľuďmi denne do kontaktu, boli skvelí, konkrétne chcem vyzdvihnúť PPA v Trnave. Často si voláme, miestami mi to prišlo ako osobná starostlivosť. Nakoniec sa teda všetko vyriešilo, len som si dva a pol roka dopisoval s úradmi, čo by veľa ľudí odradilo.

Prechádzate na regeneratívne poľnohospodárstvo. Viete nám priblížiť, čím je regeneratívne pestovanie konopy špecifické?

Regeneratívne postupy sa v prípade konopy nelíšia od iných plodín. Pre minifarmu, akou sme my, je dokonca ešte ľahšie ich aplikovať ako pri veľkých výmerách. Všetko totižto robíme ručne. Nás však tento systém oslovil, lebo sme ho považovali za menej náročný než bežné metódy používané na konopných farmách vo svete, a hlavne bližší k prírode. Pomáhame pôde a tá si výživu rastlín manažuje sama.

My sa snažíme, aby bola pôda primárne zdravá. Aby mali pôdne huby, plesne a baktérie dostatok všetkého, čo potrebujú, a keď to majú, rastlina si to zoberie. Ak sme prihnojovali, tak len organickými zmesami, napríklad sušenými riasami, dreveným popolom, kompostom alebo humusom z dážďoviek. Hnojíme v minimálnej dávke.

Vo svete konopy je výživa rastlín alchýmia – kedy hnojiť, koľko, čím, minerály, pH, a tak ďalej. Regeneratívnym pestovaním nám tieto starosti odpadli. Primárnym cieľom poľnohospodárstva je produkcia, ale pri regeneratívnom pestovaní to nie je za každú cenu, nie na úkor zdravia produktov alebo pôdy. Ak by ľudia tušili, koľko ton postrekov ide na jeden hektár bežných poľnohospodárskych plôch, boli by zdesení.

Súčasťou regeneratívnych postupov je práve aj vyradenie pesticídov. Ako riešite tento problém?

Konopa sama o sebe nemá veľké problémy so škodcami, výhodou teda je, že zväčša nepotrebuje postreky. Všeobecne nepoznám veľa farmárov, ktorí by striekali konopu. My sme samozrejme nestriekali vôbec. Keď prišli húsenice, ručne sme ich zberali.

Ďalším krokom pre nás bude neorať. Na budúcu sezónu už budeme úplne bez orby. Regeneratívne poľnohospodárstvo chápe, že pôda nie je anorganická hmota, z ktorej rastie život. Je tam veľa húb a mikróbov, sama je teda plná života. Ak to každý rok prehodíme, všetko zomrie, a my si myslíme, že to bude fungovať. Predpovede odborníkov sú, že ak budeme takto pokračovať ešte 50 rokov, bude tu púšť. V malom to ale neovplyvníme.

Čiže keď je zdravá pôda, je zdravá aj rastlina?

Áno. Toto naznačujú výskumy aj prax pestovateľov, ktorí už na tento systém prešli. Pri pestovaní vo vnútorných priestoroch sa napríklad bežne meria pH hnojného roztoku. Začnete vodou, ktorá má nejaké pH, pridáte hnojivo a minerály s vlastnými pH a aj výsledná zmes ho má iné. Tu sa potom používajú prípravky na reguláciu kyslosti, podobne ako pri bazénoch, čo je množstvo chemikálií.

Pri regeneratívnom poľnohospodárstve toto úplne odpadá. Dávame do pôdy niečo, čo má hocijakú kyslosť, ale nie je to v minerálnej podobe, má to organickú formu. Práve minerálne hnojivá vytvárajú pri pestovaní problémy, menia pôdne pH, čo v konečnom dôsledku zabíja pôdny život. Mikróby naše organické hnojivo spracujú a dajú ho rastline bez toho, aby sme zničili pôdne pH. Ak by sa tak stalo, zabili by sme mikróby v pôde, a tým aj pôdu samotnú.

Ako inak než oraním sa dajú zapracovať organické hnojivá?

Organickú zmes použijeme už pri výsadbe, rastlina už teda niečo na koreni má. Používame tiež hubové zmesi, ktoré podporujú život na koreni. Ak sme aj prihnojovali, hnojivo sme rozmiešali vo vode. Robieva sa takzvaný kompostový čaj, keď sa kompost nechá niekoľko dní prebublávať – okysličovať vo vode. Voda v podstate splesnivie, čím sa v nej vyvinie život.

Nie je to však problém ani pri veľkom pestovaní. Poľnohospodárske družstvo Krakovany má okolo 600 hektárov a používajú regeneratívne metódy. Neorú už desiaty rok, množstvo zachyteného uhlíka v pôde zvýšili o 50 percent. Oni hnojivo nezapracovávajú, všetko vrstvia. Keď potom prší, všetky živiny idú hlbšie do pôdy.

Ako sa dá následne využiť konopa, ktorú pestujete?

Bežné sú čaje, kozmetika, tinktúry alebo extrakty, ktoré sa na Slovensku smú používať iba v kozmetike. Ďalej sú to konopné semiačka, proteín alebo olej. Toto sú tradičné slovenské potraviny. Kedysi boli aj konopné a ľanové vlákno jedným z pilierov slovenského hospodárstva, o čom svedčí aj to, že na Slovensku v minulosti bolo množstvo ľanárskych a konopárskych závodov na spracovanie vlákna.

My sa primárne špecializujeme na sušinu, ale chystáme sa variť aj konopné pivo. Sušinu predávame konečnému spotrebiteľovi alebo iným firmám na spracovanie či na výťažky. Zo sušiny sa dajú vyťažiť nielen kanabidoidy, ale aj terpény, ktoré možno použiť v kozmetike alebo potravinárstve. Bežný človek to možno nezachytí, no ja cítim aj v Old Spice konopu, sú tam podobné terpény.

Do budúcna si pripravujeme podmienky aj na nejakú formu regulovaného trhu pre takzvané rekreačné a medicínske využitie konopy. Toto je trend na európskom a svetovom trhu, ktorý v ostatných rokoch evidujeme. A hoci je Slovensko v tomto konzervatívne, myslíme si, že sa to v priebehu desiatich rokov nevyhne ani nám.

Vráťme sa k téme CBD v potravinách. Spomínali ste, že je škoda, že napríklad CBD oleje nie sú uvedené ako potraviny. Zažívate niečo podobné?

Momentálne sme v procese zavádzania nového produktu určeného na konzumáciu, zatiaľ to ale nechcem špecifikovať. Chcem zdravý, kvalitný výrobok. Úrady mi však povedali, že tento druh produktu mať nemôžem, a odkázali sa na dva európske zákony. Prečítal som si ich, no nenašiel som o technickej konope ani zmienku.

Keď som na to spätne upozornil, povedali mi, že im to nariadila Štátna veterinárna správa. Od nich mi prišla odpoveď, že im to nariadilo ministerstvo pôdohospodárstva. Vtedy som už vedel, že keď si ma posielajú nahor, výsledok nebude dobrý. Po dvoch týždňoch ma prihrali k niekomu, kto s tým pravdepodobne prišiel. Po komunikácii s ním sa mi však zdalo, že to je len jeho výklad zákona a nie, že ministerstvo pôdohospodárstva vydalo novú vyhlášku, podľa ktorej sa táto potravina nemôže distribuovať.

Vo vyhláške týkajúcej sa podobných potravín sa jasne uvádza, že list konopy sa môže týmto spôsobom používať. Vraj bude vyhláška zrušená v lete. Je november a dodnes zrušená nie je.

Mal úradník túto informáciu niečím podloženú?

Myslím si, že nie. Veterinárna správa sa odvolávala na usmernenie od ministerstva pôdohospodárstva. Keď som si ho však na základe infozákona vypýtal, povedali mi, že v písomnej podobe neexistuje, pretože bolo vydané formou ústnej dohody. Nie som to len ja, zažívajú to aj ostatní. Je tiež paradoxné, že niektoré veteriny takéto produkty umožňujú. Jedna povie áno, no susedná povie nie. Úradník z ministerstva pôdohospodárstva mi vyslovene povedal, že pokojne môžem výrobok uviesť na trh v inom členskom štáte EÚ, kde je povolený, a previesť ho na Slovensko. Ak je to teda také riziko pre človeka, zakážme to úplne, a ak nie je, tak to povoľme.

Ministerstvo pôdohospodárstva má poľnohospodárom pomáhať, no často nám hádžu polená pod nohy. Pokojne by som produkt mohol predávať a rovnako ako v prípade CBD olejov, použil by som označenie „neslúži na konzumáciu“. Potom nie som viazaný robiť mikrobiologické testy a možno to nebude bezpečné, no ľudia to budú aj tak konzumovať, ale komu by som tým pomohol? Buď produkt uvediem na trh v inom členskom štáte a budem mať vyššie byrokratické a finančné zaťaženie, alebo produkt nebudem vydávať za potravinu, nemusím zaistiť jeho nezávadnosť a potenciálne ohrozím zdravie zákazníka.

Ďalšou vecou je bazálna zodpovednosť. Hoci by som produkt nepredával ako potravinu, aj tak si dám dobrovoľne urobiť testy jeho nezávadnosti pre prípad, že si ho zákazník náhodou zamení za produkt na konzumáciu. Ale opäť, keďže si to legislatíva priamo nevyžaduje, je to pre mňa finančná záťaž, ktorú moja konkurencia nemusí znášať, lebo to nemá prikázané.

Bola u vás už kontrola? Ako prebiehala?

Áno, zástupkyňa z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho a aj Poľnohospodárska platobná agentúra u mňa boli a konštatovali, že všetko je v poriadku.

Z toho sa zdá, že legislatíva je v poriadku, no zlyháva najmä ľudský – byrokratický faktor. V čom by spočívalo podľa vás riešenie?

Je to ťažká téma. Chápem úradníka, že nemôže dať záväzné stanovisko, pretože o výklade zákonov na Slovensku definitívne rozhodujú len súdy. Na druhej strane, kroky každého občana, ktorý je konfrontovaný s akýmkoľvek zákonom, závisia od rozhodnutia úradníka, nie súdu. Človek by sa však pre každú banalitu nemal predsa súdiť so štátom.

Jediné riešenie je nevzdať sa. Nechceme búrať systém ani robiť nič nezákonné. Som manžel a otec rodiny. Chcem všetko spraviť dobre a zákonne a bol by som rád, ak by mi niekto, kto je platený aj z mojich daní, pomohol alebo aspoň nekládol prekážky. Chcem vedieť, ako mám veci robiť, a nie dostať odpoveď „nič nerobte, všetko je zakázané“, ak viem, že nie je. Nemám žiaľ prostriedky na právnu analýzu pred každým svojim rozhodnutím. Neostáva nám nič iné, než zozbierať všetky informácie, ktoré získam, a preberiem ich s úradníkmi v prvej línii.

Zdroj: euractiv.sk