Konopkar

Konope, resp. marihuana je jednou z najužívanejších drog na svete. Vo viacerých krajinách je zakázaná, no v mnohých je buď dekriminalizovaná, legálna na lekárske a terapeutické užitie, alebo dokonca čiastočne či úplne legálna. 

Práve jej medicínsky potenciál býva často vyzdvihovaný.

Zníženie bolesti je jedným z najčastejších dôvodov, prečo ľudia vôbec konope na lekárske účely využívajú.

Proti bolesti

Ako píše Filip Gedin, postdoktorand na švédskom Karolinska Institutet pre portál The Conversation, užívatelia konope v Severnej Amerike, Európe a Austrálii v 17 až 30 % uvádzajú, že ju užívajú na zmiernenie bolesti.

Zdroj: creakyjoints.org

Gedin s kolegami sa rozhodli vykonať metaanalýzu, ktorá bola publikovaná v časopise Journal of the American Medical Association. 

Vedci zozbierali výsledky randomizovaných štúdií, v ktorých porovnávali konope s placebom na liečbu klinickej bolesti.

Sledovali najmä štúdie, ktoré porovnávali zmenu intenzity bolesti pred a po liečbe.

Celkovo skúmali 20 štúdií a takmer 1 500 ľudí.

Štúdie sa zamerali na rôzne bolestivé stavy, ako je neuropatická bolesť či skleróza multiplex a tiež skúmali rôzne typy konopných produktov – vrátane THC, CBD a syntetického konope, ako je napríklad liek Nabilone.

Sledovali sa tiež rôzne spôsoby užitia, vrátane typického inhalovania, ale aj pilulky, spreje či oleje.

Väčšina z účastníkov metaštúdie boli ženy vo veku od 33 do 62 rokov.

Údaje pochádzali z USA, Kanady, Spojeného kráľovstva a v menšej miere z ďalších krajín, ako je Brazília, Belgicko, Nemecko, Česko, Francúzsko, Holandsko, Izrael či Španielsko.

Zdroj: Shutterstock; David Mack\Getty Images

Vedci zistili, že bolesť bola po liečbe placebom hodnotená ako menej intenzívna so stredným až veľkým účinkom v závislosti od danej osoby.

Nebol pozorovaný významný rozdiel v účinnosti medzi konope a placebom.

Podobné výsledky našla metaanalýza z roku 2021.

Dokonca kvalitnejšie štúdie s dvojitým zaslepením ukázali, že účastníci viac reagovali na pozitívny účinok placeba ako na samotné konope.

To naznačuje, že štúdie, kde nedokázali zabezpečiť správne zaslepenie konope, mohli prísť s výsledkami, ktoré mohli byť výsledkom preceňovania účinnosti liečebného konope.

Aj samotné zaslepenie je problém a mnohí účastníci dokázali rozlíšiť medzi placebom a konope, aj keď placebo malo rovnaký zápach, chuť či vzhľad.

To potom spôsobuje neobjektívne výsledky.

Zdroj: shutterstock

Vedci skúmali tiež mediálne pokrytie informácií o účinkoch konope.

Zistili, že mnohé správy boli pozitívneho charakteru, čo môže tiež vplývať na to, že ľudia v štúdiách hodnotili účinok konope, ale aj placeba ako efektívny.

A aj keď autori metaštúdie nemôžu so 100-percentnou istotou tvrdiť, že správy v médiách zodpovedali za vysoké pozitívne reakcie, navrhujú, že aj tento aspekt by mal byť dôležitý a uvažovať o tom, ako o vonkajšom faktore.

Obmedzenia v štúdii

Táto štúdia mala obmedzenia.

Pretože metaanalýza kombinuje štúdie s rôznymi nastaveniami, úrovňami kvality a dĺžkami sledovania, dá sa očakávať rôznorodosť.

Údaje extrahované pre metaanalýzu mali značnú rôznorodosť, preto je potrebné výsledky interpretovať opatrne.

Na riešenie rôznorodosti bol použitý model náhodných účinkov, odporúčaný Borensteinom a kol.

Zdroj: healthline.com

Post hoc analýzy neboli aplikované na metaanalytické údaje.

Pred začiatkom štúdie boli hypotézy a analýzy autorov predregistrované.

Použili malý počet moderátorov a neimplementovali post hoc analýzy, pretože vyhľadávanie obmedzili na niekoľko preddefinovaných a nezávislých porovnaní.

Zdroj: interez.sk