Primár: Alternatívne tresty za marihuanu sú krok správnym smerom

Foto: archív LK
Konopkar, 24. marca 2022

O závislostiach s redakciou MY regióny sa rozprával primár Kliniky drogových závislostí Psychiatrickej nemocnice Phillipa Pinela Pezinok Liborom Kiššom.

 

Ako sú na tom Slováci so závislosťou od drog?

Na túto otázku najlepšie zodpovie štatistika. V roku 2020 na Slovensku podstúpilo liečbu pre užívanie drog takmer 3000 ľudí, pričom muži tvorili približne 80 % zo všetkých pacientov. Z dlhodobého hľadiska žiadosť o liečbu v súvislosti s užívaním návykových látok stúpol o približne 26 percent v porovnaní s rokom 2004. Od roku 2010 prevládajú v liečbe užívatelia drog, ktorí uvádzajú ako svoju hlavnú drogu látku zo skupiny stimulancií a predstavujú najvyšší podiel zo všetkých liečených (43 %).

Typickým predstaviteľom stimulancií je napríklad metamfetamín (pervitín) alebo kokaín. Užívatelia marihuany boli reportovaní v podiele asi 20 percent, v absolútnych číslach 580.

S diagnózou užívania drog navštívilo naše psychiatrické ambulancie na Slovensku spolu asi 9900 osôb.

Toto všetko sú zaokrúhlené údaje bez bližšej interpretácie a redukované kvôli stručnosti a prehľadnosti. Skutočné počty užívateľov drog sú určite rádovo vyššie a veľmi ťažko sa odhadujú.

 

Má užívanie drog za ostatné roky stúpajúcu či klesajúcu tendenciu?

Drogy ako významný sociálno-medicínsky problém pred rokom 1990 prakticky neexistoval, ale po ňom nárast ich užívania, marihuanu nevynímajúc, veľmi akceleroval. Kým v roku 1994 vyskúšalo marihuanu približne 11% 18 ročných študentov, tak v roku 2003 to bolo asi 3 x viac (36,6 %). Percento užívateľov marihuany ešte v ďalších rokoch stúplo a napokon sa ustálilo na približnej hodnote nad 40% až po roku 2010 (2011 – 45,7%, v 2015 – 43,8%). /Údaje sú prevzaté z publikácie: Záverečná správa z prieskumu TAD u žiakov ZŠ, študentov SŠ a ich učiteľov v roku 2018/

Ak by sme chceli odpovedať na otázku z pohľadu užívania iných drog, tak v tom nám môže pomôcť len prehľad počtu liečených pacientov v súvislosti s užívaním psychoaktívnych látok v správe NCZI. Tam je možné vidieť pri porovnaní rokov 2004 a 2020 výrazne stúpajúci trend užívateľov metamfetamínu (pervitín) z počiatočných 579 na 1258. Heroin mal stabilne klesajúci trend z 936 na 571. Kanabinoidy stúpali pozvoľna z 398 na 579.

Je treba povedať, že tento trend nie je jednoducho lineárny, pretože v posledných piatich rokoch ustálil na približne rovnakej úrovni, teda okolo hodnôt z roku 2020. U marihuany sa dá hovoriť dokonca o miernom poklese.

 

Ako vnímate fakt, že marihuana je spoločensky relatívne tolerovaná droga?

Drogy všeobecne, a tým pádom i marihuana, sú fenoménom, na ktorý sa nedá nahliadať binárnym spôsobom. Existuje viacero uhlov pohľadu na danú problematiku a niekedy vzájomne súperia. Inak sa budete dívať z hľadiska rekreačného užívateľa, inak z hľadiska pacienta, inak z hľadiska lekára alebo výskumníka a inak ako zákonodarca, prípadne ekonóm. 

Do toho sa mieša vplyv médií, cez ktoré presadzujú svoj vplyv skupiny odborníkov a politici.

Ja by som si utopisticky želal, aby si jednotliví členovia našej spoločnosti najskôr zistili relevantné fakty o marihuane, kriticky ich zhodnotili, potom vzájomne diskutovali a až následne zaujímali nejaký postoj.

 

Bolo by podľa vás správne, keby sa marihuana pre osobnú spotrebu legalizovala?

Otázka legalizácie marihuany sa stala politickou témou, o ktorej sa dlhší čas diskutuje, a ešte diskutovať bude, so striedavou intenzitou. Súčasné trestnoprávne prostredie je voči užívateľom marihuany prísne – ak by vás prichytili s takzvanou obvyklou jednorazovou dávkou marihuany, bude vám hroziť trest s odňatím slobody až na tri roky. To je podľa môjho názoru veľmi prísny trest, ak ho dáme do pomeru s malou spoločenskou i medicínskou nebezpečnosťou takéhoto konania.

Aktuálna novela Trestného zákona nesmeruje k de-kriminalizácii ani k legalizácii užívania marihuany, skôr upravuje množstvo marihuany, ktoré nebude penalizované odňatím slobody. Miesto toho budú uplatnené alternatívne tresty. Tvárou v tvár realite rozsahu užívania marihuany medzi mladými ľuďmi je to podľa mňa jeden krok správnym smerom.

 

Stretávate sa s tým, že užívatelia tvrdých drog začínali práve s marihuanou, tak ako to ukázal náš prieskum?

Áno. Skupina tých, ktorí pred užitím „tvrdých drog“ nikdy nemali marihuanu, je malá. Táto skutočnosť sa opakovane potvrdzuje i inými prieskumami a štúdiami, napríklad i tou vašou. Na druhej strane tvrdenie, že marihuana je ´vstupnou drogou´ do sveta tvrdých drog, sa nepreukazuje. Inak povedané, ak by marihuana neexistovala vôbec, tak by užívateľov tvrdých drog vlastne neubudlo.

 To, že marihuana bola užívaná pred užitím ´tvrdých drog´, vyplýva najpravdepodobnejšie zo skutočnosti, že je ľahšie dostupná a viac rozšírená ako rizikovejšie drogy, a tí, ktorí by v budúcnosti nebezpečné drogy užívali, majú vo všeobecnosti viac ako ostatní tendencie správať sa rizikovejšie. To znamená, že tiahnu k „umelému“ ovplyvňovaniu psychiky pomocou psychotropných látok.

Z nášho prieskumu vyplynulo, že 31 percent školákov malo jointa ešte predtým, ako dostali občiansky preukaz.

31 percent je veľa. Podľa výsledkov školského prieskumu Tabak, alkohol a drogy realizovaného v roku 2018 vyskúšalo marihuanu 16,1 percent školákov do svojho 15 roku života, čiže by išlo o dvojnásobný nárast.

 

Sú od drog závislí len ľudia z okraja spoločnosti?

Nie. Závislosť je problém, ktorý sa tiahne celým spektrom spoločnosti. Bonitní užívatelia budú možno preferovať drahšie drogy, napríklad miesto pervitínu užívať kokaín. Výsledok je na konci prakticky rovnaký.

 

Čo je najčastejšími spúšťačmi závislosti od drog?

Závislosť nie je možné len tak „spustiť“. K syndrómu závislosti sa človek môže postupne prepracovať. U koho sa tento syndróm rozvinie nie je ľahké dopredu predpovedať, pretože do celého procesu vstupuje veľké množstvo faktorov. Napríklad charakter užívanej látky býva rozhodujúci – pri heroine sa rozvíja rýchlo, ale marihuana takúto potentnú schopnosť nemá. Pri nej sa problém so závislosťou vyskytne u malej časti užívateľov, ale vzhľadom na rozsah užívania to nemusí byť zanedbateľné číslo. Okrem toho hrá rolu cesta aplikácie, množstvo a frekvencia aplikácie návykovej látky, kontext užívania a pod. Ďalším faktormi je aj osobnosť človeka, jeho genetika, vek, zdravotný stav, životná situácia, rodinné zázemie a tak ďalej.

Pri rozvinutej závislosti sa závislý pohybuje v akomsi kruhu. Pri pokuse abstinovať vlastnými silami často krát zlyháva a vtedy je dobré vedieť obrátiť sa na odbornú pomoc.

Abstinujúci závislí nie sú vyliečení úplne. Stav abstinenta možno prirovnať k človeku s alergiou na nejakú látku. Pokiaľ sa s ňou nedostane do styku, tak vie žiť kvalitný život. Umením sa stáva taký spôsob života, ktorý je z hľadiska stretu s návykovou látkou bezpečný. Musí dávať pozor na seba tak, aby sa nedostal do styku s takzvanými „spúšťačmi“ recidívy závislosti – nuda, stres, pozitívne i negatívne emócie, craving a mnohé ďalšie. Ten najvýznamnejší spúšťač je samotné užitie návykovej látky, hovoríme o takzvanom relapse. Pokiaľ by stretnutie so spúšťačom nezvládol, tak sa syndróm závislosti môže rozhorieť naplno vo veľmi krátkom čase.

 

Majú závislí záujem sa liečiť?

Ako ktorí. Ak si niekto prizná problém s užívaním návykových látok, tak to ešte neznamená, že sa liečiť chce. Na druhej strane priznanie toho problému je dobrým znamením, pretože predstavuje prvý krok z bludného kruhu.

 

Čo je pri liečbe podľa vás najdôležitejšie?

Motivácia k liečbe. Tá je naozaj rozhodujúci faktor. Často sa stáva, že na začiatku nie je motivovaný závislý, ale jeho okolie – príbuzní a partneri. Závislý situáciu vníma úplne opačne a zdá sa mu, že sa problém zveličuje, všetci preháňajú a na akékoľvek snahy riešiť veci s odborníkmi reaguje odmietavo. Jeho motivácia k liečbe je nulová a takého človeka nedokáže vyliečiť nič. Jedna šanca na nabratie motivácie sú problémy – hrozba, že stratí prácu, ultimáta zo strany partnerov, zdravotné ťažkosti, rôzne zlyhania a tak. Vtedy je závislý „zlomiteľný“ k liečbe. Niektorí pacienti u nás zdôrazňujú, že prišli na liečbu dobrovoľne. Ale to nie je celá pravda. Za dobrovoľnosťou sa skrýva silný vonkajší tlak. Z toho plynie malé poučenie, aby ste človeku, na ktorom vám záleží, cestu životom s návykovou látkou neuľahčovali, lebo odďaľujete bod zlomu.

 

Zdroj: regiony.sme.sk

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články
Vaše centrum o konope. Novinky a články o marihuane. V prípade, že nemáte viac ako 18 rokov, bezodkladne opustite túto stránku. Stránka konopkar.sk používa súbory cookies na zlepšenie funkcií prehliadania, ako aj produkty spoločnosti Google, ktoré zhromažďujú, zdieľajú a využívajú osobné údaje na prispôsobenie zobrazovania reklám. Ďakujeme, že podporujete konopnú osvetu a bezplatnú žurnalistiku vypnutím Vášho adblockeru :)
Súhlasím