Vražda, lúpež? Nie! 20 rokov za mastičky z marihuany

Foto: Foto N – Tomáš Benedikovič / Alcohol and Drug Foundation
Konopkar, 5. januára 2022

Mnohonásobný darca krvi tvrdí, že pestoval konopu na výrobu liečiv. Dostal 20 rokov.

Dlhšie ako za vraždu! Bývalý slovenský reprezentant, majster Európy v rýchlostných člnoch Josef Šipoš (44) má stráviť celých 20 rokov za mrežami. Nikoho pritom nezabil, nezranil, neokradol. „Iba“ sa začal venovať výrobe liečivých mastí a tinktúr z konopy. Tá je však u nás zakázanou drogou, a tak sa z neho pre príliš bohatú úrodu stal právny narkobarón. Okrem trestu vyššieho, ako dostávajú vrahovia, príde aj o darovaný dom.

 

Nádor vraj zmizol

Josef Šipoš je bývalý vojak z povolania, ktorý v podstate celý život strávil za volantom. Ako šofér jazdiaci denne dlhé hodiny mal problémy s chrbtom. Dozvedel sa, že pomáhať pri bolesti môže konopa, a keďže mal aj onkologicky chorého kamaráta, rozhodol sa v Prahe navštíviť workshop o výrobe liečiv z tejto rastliny.

 

Zdroj: Martin Hojsík

 

„Šesťdesiat-sedemdemdesiatroční ľudia tam hovorili, čo sa z nej dá vyrobiť a aké to má účinky. Tak som to vyskúšal. V Česku je to normálne na predaj, to je akoby iný svet,“ hovorí nám do telefónu Josef Šipoš. Po rozsudku prvostupňového súdu je totiž už rok vo väzbe, telefonáty má povolené.

Na workshope sa naučil, ako mastičky či tinktúry vyrábať.

„S tinktúrou som pomáhal kamarátovi, onkologickému pacientovi. Pred operáciou a predtým, ako ju začal užívať, mu objavili tri nádory. Počas operácie zistili, že dva sú zapuzdrené a jeden zmizol. Môj priateľ to pripisuje účinkom tinktúry, myslí si, že mu to pomohlo,“ hovorí Šipoš.

Svoje mastičky z marihuany rozdával aj susedom, rodičom a dokonca posielal zásielky do domova dôchodcov v Česku.

„Robil som to ako experimentálnu vec, ktorou som ľuďom pomohol. Malo to veľmi dobrý účinok, pomáhalo to napríklad aj s vyrážkami na rukách, proti bolestiam,“ vysvetľuje.

 

Vyrástlo toho priveľa

Šipoš si rastliny na výrobu mastí a tinktúr zasadil a pestoval v záhrade. Predminulý rok bol pre konopu veľmi priaznivý a zakázanej rastliny mu narástlo oveľa viac, než vôbec mohol spracovať. Práve vtedy k nemu nabehli policajti. Zhabali mu 18 kíl sušenej rastliny, čo podľa našich zákonov znamenalo, že ide o pestovanie veľkého množstva drogy. Podľa posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru mala hodnotu vyše 183-tisíc eur. Dostalo ho to do trestnej sadzby, kde mu hrozilo 20 až 25 rokov za mrežami.

 

Zdroj: Patrik Šipoš, Takto vyzerá mastička, ktorú Jozef Šipoš vyrábal.

 

„Mal dve úrody, nevedel, ako veľa toho vyrastie v tej druhej,“ tvrdí Šipošov 18-ročný syn Patrik. Až kým otca nezatkli, žil s ním v Dolných Zeleniciach.

„Otec marihuanu na fet nepredával. Má však v procese dvoch svedkov. Jeden z nich sa na súde váľal po stole, bolo vidieť, že je to nejaká troska, ktorú si našli páni policajti. Otcovi zváral mlynček. Potom tam je jeden pán, ktorý sa k otcovi dostal cez nejakých známych. Chodil ho prosiť, nech mu dá. Otec mu raz dal asi tri gramy,“ tvrdí Patrik.

 

Prídu o dom

Chlapec, ktorý sa venuje hokeju, sa po otcovom zatknutí musel začať obracať. „Stále hrávam hokej, len je to asi tisíckrát náročnejšie, lebo musím pracovať. Robím kuriéra. Odkedy mi vzali otca, živím sa sám,“ hovorí Patrik. Ešte pred odsúdením svojho otca napísal list poslancom a prezidentke.

„Otcovi hrozí trest 20 až 25 rokov odňatia slobody a zároveň prepadnutie majetku! S otcom toho veľa nemáme, dokonca nás v minulosti odpojili od plynu, pretože počas korony otec nemal stabilný príjem. Kúrili sme preto elektrickou energiou. Paradoxne, pre vysoký odber elektriny bol otec vraj nahlásený na políciu, lebo si mysleli, že máme skleník. V podstate jediným otcovým cenným majetkom je dom, v ktorom zatiaľ bývam aj ja a ktorý mu daroval môj dedko. V súčasnosti nám dom zaistila prokuratúra, a keď otca odsúdia, prídem o strechu nad hlavou. Ako mladý chalan musím povedať jednu vec. Nerozumiem. Jednoducho nerozumiem, prečo mu chce štát zobrať strechu nad hlavou. Keď sa vráti, čo ho bude čakať? Kam pôjde? A kde budem bývať ja? Keď si to porovnám so všetkými tými ľuďmi ako Kočner, Bašternák, Jankovská, ktorým nezobrali nič, tak proste nerozumiem,“ napísal Patrik.

 

Zdroj: Július Dubravay

 

Podľa prvostupňového rozhodnutia dom skutočne prepadol štátu. A to napriek tomu, že je zjavné, že ho Šipoš nezískal z trestnej činnosti. Podľa katastra ho na neho prepísali rodičia ešte v apríli 1999.

 

Bojujú

„Nespávam poriadne, odkedy ho zatkli. Boli sme aj v parlamente, všetko sa vyvíjalo, že Slovensko bude mať opäť normálne zákony. Veď z konopy sa robia aj normálne lieky, len je to slabé a má to malý účinok,“ krúti hlavou Patrikov dedko.

„V Česku nedávno chytili staršieho človeka, ktorý mal celý lán konopy a dostal dvojročnú podmienku. A môj syn dostane 20 rokov?! Ťažko to prežívame,“ hovorí a dodáva, že aj on používal masť synovej výroby na chrbát.

„Bol som výsadkár a mám problémy s chrbticou. Pomáhalo mi to s bolesťou, na rozdiel od mastí, ktoré sa dajú normálne kúpiť. Aj susedia to používali. Máme aj dobrozdania od ľudí, ktorí užívali synove masti. Ale súd to nebral do úvahy. Že ho nezaujímajú nejaké vyjadrenia používateľov mastí,“ horekuje Šipoš starší.

Nepáči sa mu, že z jeho syna spravili dílera.

„Tie hotové masti, ktoré mal doma, dokonca ani nezhabali. Lebo išli len po tom, že vraj má drogy. Ale aký je on díler? Veď ani auto nemá parádne ako mafiáni zo Serede,“ namieta Jozef Šipoš starší.

 

Zdroj: Patrik Šipoš. Patrik je z 20-ročného trestu pre svojho otca šokovaný.

 

Problém v aktuálnych snahách o zmenu zákona je, že predložené návrhy sa týkajú dekriminalizácie malých používateľov. A tam by s 18 kilami konopy Josef Šipoš ani tak nepatril. Jeho rodina si to uvedomuje. „Otec priznáva, že spravil chybu. Ale nie je to na 20 rokov. Marihuana na rozdiel od alkoholu nezabíja,“ hnevá sa Patrik Šipoš. Dodáva, že namietali aj proti posudku. Podľa neho započítali do váhy aj stonky či odpad, z ktorého by sa droga vyrobiť ani nedala.

 

Drakonický trest

Problémom v podobných prípadoch je najmä výška trestu, ktorá nerozlišuje, či páchateľ pestoval konopu na mastičky alebo vyrábal napríklad pervitín vo veľkom. Droga je podľa nastavenia nášho systému skrátka droga. Je jedno, či ide o marihuanu alebo pervitín. 

„Bol som na vychádzke s človekom, ktorý zabil 23 ranami a dostal 13 rokov. Za drogy sú tu neskutočné tresty,“ hovorí nám do telefónu zúfalý, zatiaľ neprávoplatne odsúdený bývalý športovec.

„Mojím cieľom bolo pomôcť. Mňa to nič nestojí a môžem pomôcť. Takto som aj darovával krv, viezol niekoľkokrát ľudí po nehodách do nemocnice. Ja nie som zlý človek,“ dušuje sa spoza mreží držiteľ zlatej Jánskeho plakety. Proti rozsudku sa odvolal, jeho rodina sa spolieha najmä na prehodnotenie množstva konopy a jej hodnoty. Bez toho na nejaké vážnejšie zníženie trestu nádej nie je.

 

Spravodlivé?

„Človeku sa tu azda viac oplatí zabiť, lebo dostane nižší trest. Je to nehorázne. Nechápem, ako mohol za mastičky dostať 20 rokov,“ krúti hlavou Patrik.

V tomto prípade má, žiaľ, pravdu. Napríklad zabijak Ľuboš Zelman zo skupiny piťovcov, ktorý má na svedomí až päť (!) ľudských životov, si odpykáva 12-ročný trest. Mimochodom, za smrť nevinného Tomáša Arnolda, ktorého zasiahla jeho guľka v Irish pube v roku 1999, potrestaný nebol. Náhodná obeť totiž zomrela v nemocnici, a keď Zelmana polícia konečne obvinila, jeho smrť bola dávno premlčaná. 

 

Zdroj: Patrik Šipoš. Jánskeho plakety – Šipoš hovorí, že sa vždy snažil pomáhať druhým, a rovnako to vraj bolo s pestovaním konope.

 

Za vraždu susedky, ktorá mu odmietla požičať 20 eur, zas dostal Stanislav z Dohňan iba 15-ročný trest.

Rovnaký trest naparil súd Zoltánovi Andruskóovi, ktorý sprostredkoval vraždu Jána Kuciaka. A vykonávateľ Miroslav Marček má zas sedieť za to, že mladému novinárovi a jeho snúbenici vpálil do tela guľky, len o tri roky viac ako pestovateľ Šipoš.

Ani člen komanda smrti sýkorovcov Juraj Bilík, prezývaný Čapatý, nesedel tak dlho. Hoci bol odsúdený na osem rokov, nakoniec ho po troch rokoch pustili na podmienku von. Trest mu znížilo najmä to, že bol spolupracujúci obžalovaný.

 

Pripraviť dílerov o biznis

O prípad Josefa Šipoša sa začali zaujímať aj politici.

„Tento rozsudok ma nesmierne šokoval. Je to neprimeraný trest pre niekoho, kto vyrábal liečivé masti,“ hovorí europoslanec Martin Hojsík.

Podľa neho treba zmeniť zákony, ktoré sa týkajú marihuany.

„Aby sme mali možnosť využívať marihuanu na lekárske účely. Nie je to jediný prípad drakonických trestov. Sú prípady, keď ľudia dostali za pár jointov desať rokov,“ hovorí Hojsík.

Štát by sa podľa neho mal v prvom rade sústrediť na prevenciu všetkých drog od alkoholu a cigariet až po heroín.

„Mali by sme dekriminalizovať užívateľov marihuany, dovoliť dopestovať si pár rastlín, aby sme pripravili dílerov o biznis, a venovať prostriedky štátu skôr na prevenciu a znižovanie rizika. To je cesta, ktorou ide aj civilizovaný svet a mali by sme aj my,“ pripomína Hojsík.

 

Alternatívou by mala byť liečba

parlamente sa v ostatnom čase objavilo hneď niekoľko návrhov, ktoré majú v pláne dekriminalizovať užívateľov marihuany. Mnohí obhajcovia poukazujú najmä na to, že legálne drogy ako napríklad alkohol sú nebezpečnejšie ako marihuana. Oslovili sme preto odborníka, riaditeľa Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomíra Okruhlicu.

„Porovnania alkoholu a marihuany sa kedysi robili. Ide o to, z akého uhla sa na vec pozeráte. Všetky látky, ktoré môžu vyvolať závislosť – a marihuana môže – sú nebezpečné práve z tohto pohľadu,“ vysvetľuje a dodáva, že závislosti sa potom podriaďuje veľká časť aktivít človeka a výrazne ho to obmedzuje.

„Pokiaľ ide o riziká úmrtia, predávkovania či následkov na orgány, tam je alkohol jednoznačne nebezpečnejší,“ hovorí Okruhlica.

Upozorňuje, že marihuana okrem vyvolania závislosti najmä u mladých ľudí môže spustiť vážnu duševnú poruchu, ak na ňu majú dispozíciu.

„Nie je to však veľmi časté, ale treba vedieť, že takéto riziká sú,“ dodáva.

 

Zdroj: Patrik Šipoš. FREE PEPO iniciatívou chce Patrik Šipoš zmeniť zákony a trest pre svojho otca.

 

Čo sa týka iných negatívnych účinkov, marihuana spôsobuje nielen eufóriu, ale má aj halucinogénne účinky. „Okrem dobrých pocitov môžu ľudia zažiť takzvaný bad trip a vtedy sa môže stať, že človek napríklad v panike vyskočí z okna. Treba upozorniť, že pod vplyvom alkoholu je oveľa viac samovrážd. Keď sa pozrieme na dopravné nehody, násilné trestné činy, otravy, vraždy, tie sa dejú pod vplyvom alkoholu oveľa, oveľa častejšie,“ vypočítava.

Prečo je alkohol legálny a marihuana nie, je podľa neho vyslovene politické rozhodnutie. „Alkohol je pevne zabudovaný do života, je súčasťou kultúry, tradícií i priemyslu tejto spoločnosti,“ konštatuje Okruhlica a dodáva, že na zozname zakázaných drog sú aj také, ktoré žiadnu závislosť nespôsobujú, ako napríklad extáza či LSD.

Okruhlica upozorňuje, že keď polícia chytí používateľa marihuany, zväčša ide o človeka, ktorý s ňou už má problém.

„Ak je človek závislý, má len dve možnosti. Buď si musí dávku zohnať, alebo sa bude liečiť. Prečo, ak je ťažko závislý, by mu nemala byť daná možnosť liečby, ale má byť trestaný? Toto je aj postoj WHO,“ hovorí. Používateľov marihuany by podľa neho mali posielať na vyšetrenie ako šoférov pod vplyvom alkoholu. Tretina z nich je závislá a musí podstúpiť liečbu.

 

Zdroj: plus7dni.pluska.sk

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články
Vaše centrum o konope. Novinky a články o marihuane. V prípade, že nemáte viac ako 18 rokov, bezodkladne opustite túto stránku. Stránka konopkar.sk používa súbory cookies na zlepšenie funkcií prehliadania, ako aj produkty spoločnosti Google, ktoré zhromažďujú, zdieľajú a využívajú osobné údaje na prispôsobenie zobrazovania reklám. Ďakujeme, že podporujete konopnú osvetu a bezplatnú žurnalistiku vypnutím Vášho adblockeru :)
Súhlasím