Obľúbenosť psychedelík stúpa

Foto: Shutterstock
Konopkar, 20. septembra 2021

Magické huby, známe aj pod menom lysohlávky, LSD či iné ďalšie látky obsahujúce psychoaktívny psilocybín sa v posledných rokoch podrobili dôkladnému vedeckému skúmaniu.

Dnes už vieme o psilocybíne obrovské množstvo zaujímavých skutočností.

Medzi Slovákmi a Čechmi začínajú byť stále populárnejšie, resp. postupne opadá spoločenská stigma, ktorá sa s užívaním týchto látok spájala.

Na Slovensku sú však látky obsahujúce psilocybín nelegálne.

Psychedeliká sú psychoaktívne látky, ktoré sú zaradené do skupiny halucinogénov.

Poskytujú pocity eufórie a zmyslového skreslenia.

Podľa zákona o omamných a psychotropných látkach ovplyvňujú stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém (CNS) s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

 

Začiatky skúmania

Po tom, čo švajčiarsky chemik Albert Hofmann syntetizoval LSD, začali sa v 60. rokoch v Spojených štátoch psychedeliká skúmať.

 

Paul Faith/PA Images via Getty Images

 

Negatívnou stránkou výskumu bolo, že halucinogény neboli dostatočne pod odborným dohľadom a keď sa v populácii masovo rozšírili, ich vedecké skúmanie sa na mnoho desaťročí úplne zastavilo.

Odvtedy však prešlo mnoho rokov a vedci sa začali psilocybínu opätovne venovať.

 

Ako psilocybín funguje

Psilocybín je halucinogén, ktorý funguje tak, že aktivuje receptory serotonínu, najčastejšie v prefrontálnom kortexe.

Táto časť mozgu ovplyvňuje náladu, kogníciu a vnímanie.

Pôsobením enzýmov v tele sa psilocybín rozloží sa na psilocín, čo je aktívna látka, ktorá sa v mozgu viaže na podtypy serotonínových receptorov a takýmto spôsobom účinkuje na mozog, respektíve myseľ.

Halucinogénne účinky psilocybínu sa zvyčajne dostavia do 30 minút po požití a trvajú 4 až 6 hodín.

 

Halucinogény ako liečba závislostí alebo klimatickej krízy

Halucinogény sú prírodné alebo syntetické látky, na ktorých nevzniká fyzická závislosť.

V súčasnosti je látke psilocybín venovaná veľká pozornosť v súvislosti s možnými terapeutickými účinkami.

Klinická prax naznačuje, že práve psychadeliká by mohli byť skvelým prostriedkom k liečbe depresií, post traumatickej stresovej poruchy či závislostí.

Pri jeho užívaní by nemalo dochádzať k poškodzovaniu duševného zdravia, ani k zvyšovaniu rizika depresií.

Výskumníci vo svojej štúdií podávali psilocybín ľudom s diagnostikovanou depresiou rezistentnou na liečbu.

O šesť mesiacov neskôr zisťovali a analyzovali účinnosť liečby.

Zo 17 zúčastnených pacientov sa všetci odvolávali na jeden konkrétny pozitívny výsledok – obnovený pocit spojenia alebo prepojenosti.

Tento výsledok sa prejavovali tromi rôznymi spôsobmi – spojením so sebou samým, spojením s ostatnými alebo spojením so svetom všeobecne.

„Toto spojenie, je to nádherný pocit… Tento pocit prepojenia, všetci sme navzájom prepojení,“ opisuje 52-ročný muž v realizovanej štúdií.

 Údajne by však psychedeliká mohli dokázať omnoho viac.

Podľa niektorých výskumníkov totiž prispievajú k väčšiemu napojeniu človeka k prírode, a tak by ich bolo možné využiť aj v boji s klimatickou krízou.

 

Psychedeliká ako trend dnešnej doby

„V súčasnosti zažívame renesanciu výskumu psychedelík. Súčasný výskum je však prísne kontrolovaný a podlieha schvaľovaniu štátnych orgánov,“ povedal chemik Martin Kuchař z Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe na prednáške Od šamanizmu k liečbe duševných chorôb.

Nedávny psychedelický výskum realizovaný v Českej republike ukázal, že obyvatelia opäť siahajú po psychedelikách.

Cieľom výskumu bolo komplexne zmapovať užívanie psychedelík.

Online dotazník vyplnilo viac ako 1 400 respondentov a bol realizovaný medzi rokmi 2019 až 2021.

Medzi najčastejšie užívané látky aspoň jedenkrát za život patrila marihuana (94 %), lysohlávky (68 %), LSD (67 %), extáza/MDMA (59/57 %).

 

ktsm.com

 

S marihuanou mala väčšina užívateľov skúsenosť viac ako 100-krát v živote.

V prípade ďalších látok respondenti uvádzali zväčša užitie maximálne 20-krát za život.

Najčastejšou prvo-užitou psychedelickou látkou v živote okrem marihuany bolo LSD a lysohlávky a to najčastejšie vo veku 16–19 rokov.

 

Motivácie k užitiu 

Podľa Národného psychologického výskumu na otázku týkajúcu sa motivácie k užitiu mohli respondenti uvádzať viacero odpovedí. V prípade lysohlávok a LSD prevládala motivácia sebarozvoja a zábavy. V prípade ketamínu, MDMA a extázy dominovala motivácia zábavy. „My si to vždy dávame napríklad v prírode, aby sme v sebe našli taký ten súlad so svetom okolo,“ popisuje pre iRozhlas Kristína, ktorá skúsila so svojim partnerom LSD.

„Nikdy som si nedala LSD preto, aby som sa zbavila nejakých nepríjemných pocitov. Naopak sa snažím týmto spôsobom tieto nepríjemné pocity vyriešiť,“ popisuje Kristína svoju skúsenosť.

„Raz som mal trochu silnejšiu dávku na veľmi zaujímavom mieste, ktoré i z toho spirituálneho hľadiska má veľmi zaujímavý význam, a tam som zažil svoj najlepší zážitok. Skvelé halucinácie a pocity… A všetko mi do seba zapadalo,“ popisuje ďalší účastník výskumu.

 

Účinky 

Účinky LSD sú nepredvídateľné. Spoločným príznakom pre všetky halucinogény sú poruchy vnímania.

Halucinácie akustické, vizuálne, dotykové, ale aj halucinácie presahujúce ľudské zmyslové vnímanie sa vyskytujú u drvivej väčšiny drogou ovplyvnených ľudských jedincov.

Časté sú aj zážitky depersonalizácie, teda opustenia vlastného tela, ale aj paranoidné stavy.

Účinky závisia od prijatého množstva, aktuálnej nálady, osobnosti človeka ale aj od okolia, v ktorom sa droga používa.

Bežne sa prvé účinky LSD prejavia tridsať až deväťdesiat minút po užití.

 

ROGER CREMERS /BLOOMBERG NEWS

 

Zrenice sa rozšíria, telesná teplota sa môže zvýšiť alebo znížiť, rovnako ako aj krvný tlak a srdcová frekvencia.

Potenie alebo zimnica nie sú ničím neobvyklým. Užívatelia často pociťujú stratu chuti do jedla, nespavosť, sucho v ústach a chvenie.

 

Riziká

Adiktológovia a psychológovia preto upozorňujú, že užívanie psychedelík bez odborného dohľadu môže spôsobiť vážne problémy.

Hlavná vedúca výskumu Rita Kočarová varuje, že užívanie halucinogénnych látok má svoje riziká.

Nesprávne zaobchádzanie s týmito látkami môže spôsobiť mnoho problémov.

„Náročnú psychedelickú skúsenosť zažila viac ako polovica respondentov. Niekedy ide o menej závažné ťažkosti, zväčša duševného charakteru, ale môže ísť aj o závažnejšie negatívne následky, napríklad dlhodobé duševné problémy. Približne jedna štvrtina sa domnieva, že sa im po použití halucinogénnej látky rozvinula psychospirituálna kríza,“vysvetľuje pre iRozhlas Rita Kočarová.

Pokiaľ niekto po použití LSD či magických húb potrebuje svoju skúsenosť prebrať s odborníkom, býva problém konkrétneho špecialitu vyhľadať.

Kvôli legislatíve na Slovensku aj v Českej republike je totižto komplikované poskytovať služby tohto charakteru.

Ako sme už spomínali vyššie, výskumy liečenia psychických ťažkostí psilocybínom vo svete existujú.

Častokrát majú priaznivé účinky na zúčastnených práve vďaka tomu, že sú účastníci odborne kontrolovaní.

Vedci z Národného ústavu duševného zdravia v Českej republike sa tiež v súčasnosti zaoberajú výskumom možného terapeutického použitia psilocybínu.

Rovnako sa domnievajú, že by mohli v budúcnosti pomáhať s liečbou depresie, post traumatickej stresovej poruchy alebo aj u pacientov s onkologickým ochorením.

 

Zdroj: startitup.sk

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články
Vaše centrum o konope. Novinky a články o marihuane. V prípade, že nemáte viac ako 18 rokov, bezodkladne opustite túto stránku. Stránka konopkar.sk používa súbory cookies na zlepšenie funkcií prehliadania, ako aj produkty spoločnosti Google, ktoré zhromažďujú, zdieľajú a využívajú osobné údaje na prispôsobenie zobrazovania reklám. Ďakujeme, že podporujete konopnú osvetu a bezplatnú žurnalistiku vypnutím Vášho adblockeru :)
Súhlasím