Skúsenosti zo zahraničia ukazujú pozitíva dekriminalizácie marihuany

Foto: RosLilly | Getty Images
Konopkar, 22. apríla 2021

Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že prísna politika voči narkotikám nie je veľmi účinná a vyžaduje si obrovské náklady – nielen finančné, ale aj ľudské.

Časť poslancov hnutia Obyčajných ľudí (OĽaNO) prišla s návrhom na zníženie trestov za držanie marihuany. Chcú tak vlastne docieliť, aby ľudia, ktorí užívajú túto najrozšírenejšiu drogu pre vlastnú spotrebu, neboli trestne stíhaní.

Ako povedal poslanec Juraj Krúpa, zatiaľ ide o ich prvotnú predstavu, o ktorej chcú rokovať so svojimi koaličnými partnermi. Podľa neho by mal štát rozlišovať medzi bežnými užívateľmi marihuany a dílermi.

 

Odporcovia miernejších pravidiel

Voči tomuto návrhu sa už postavila Sme rodina a rovnako tak kritické hlasy zaznievajú aj zo strany konzervatívneho krídla OĽaNO. Za miernejším prístupom k drogám totiž vidia veľkú hrozbu. Sú presvedčení, že by takýto postoj mohol časom viesť k väčšej konzumácii návykových látok.

Krúpa so svojimi kolegami upozorňuje, že v ich prípade nejde o dekriminalizáciu drog. Len chcú znížiť drakonické tresty pre obyčajných ľudí, ktorí „nedílujú“ a nezarábajú na marihuane.

Jeden z najväčších odborníkov na návykové látky Ľubomír Okruhlica z Centra pre liečbu drogových závislostí sa k danej téme konkrétne nechce vyjadrovať, pretože to považuje predovšetkým za politickú otázku, ktorú má riešiť parlament a vláda.

Na druhej strane poukazuje na to, že na medzinárodnej úrovni sa v rámci kriminality a narkotík čoraz častejšie hovorí, aby sa v tomto smere zohľadňovala proporcionalita. To znamená, aby sankcie pre závislého človeka, ktorý nespácha žiadny trestný čin, boli minimálne, prípadne žiadne.

 

Najdlhšia vojna USA

Ako ukazujú skúsenosti zo zahraničia, miernejší prístup k drogám a prípadná dekriminalizácia je oveľa lepší spôsob, ako sa krajiny môžu vyrovnať s negatívnymi dôsledkami návykových látok.

Odstrašujúcim príkladom môžu byť USA. O necelé dva mesiace bude 50. výročie, odkedy vtedajší prezident Richard Nixon vyhlásil celonárodnú vojnu proti drogám. Po piatich desaťročiach čoraz viac odborníkov hodnotí toto ťaženie za totálne fiasko. Niektorí ho prirovnávajú k vojnovým anabázam vo Vietname, v Iraku či Afganistane.

Spojené štáty v rámci tejto vojny minuli stovky miliárd dolárov, avšak počet užívateľov v krajine sa za ten čas vôbec výrazne neznížil. Práve naopak, narástol. V celonárodných prieskumoch viac ako tretina obyvateľov uviedla, že užila alebo pravidelne užíva drogy.

Ako poukázal pred časom britský denník The Guardian, Nixonovým zámerom pôvodne nebolo pomôcť marginalizovaným skupinám, ktoré sa začali utápať v omamných látkach a kriminalite.

Najskôr chcel americký prezident vyriešiť problém závislých vojakov, ktorí sa vracali z Vietnamu. Nakoniec to však prerástlo do medzinárodného boja s extrémnymi nákladmi, či už finančnými, alebo ľudskými, ktorý však nepriniesol požadované výsledky.

 

Obrovské náklady

V Nixonových šľapajach pokračovali aj jeho nasledovníci. Keď sa Američanom podarilo zabiť v roku 1993 kolumbijského narkobaróna Pabla Escobara, vládna administratíva vtedy tvrdila, že sa konečne zastaví príval kokaínu do USA.

Skutočnosť však bola presne opačná. Konkurenčný Kali kartel dokázal veľmi rýchlo nahradiť Escobara a pokračovať v lukratívnom biznise.

Ešte začiatkom milénia George W. Bush ťaženie proti drogám prezentoval ako úspech, avšak čoraz viac odborníkov a novinárov poukazovalo na skreslený pohľad.

Jedným z nich bol aj John Stossel, ktorý dlhodobo verejne kritizuje tvrdý postoj USA v tejto problematike. Vo svojich reportážach ukázal, ako viacerí obhajcovia tvrdého prístupu voči narkotikám postupne zmenili svoj názor. Jedným z príkladov je bývalý kalifornský sudca James Gray alebo exšéf detroitskej polície Jerry Oliver.

Niežeby obhajovali branie drog, ale uvedomili si, že ich nelegálnosť vytvára čierny trh, ktorý má ešte oveľa horšie následky ako užívanie narkotík. Ide totiž o lukratívny biznis, ktorý vzhľadom na vysoké ceny priťahuje ľudí s najhorším charakterom. Preto v tejto súvislosti narástli vraždy, korupcia a ďalšie ťažké kriminálne zločiny.

 

Príklad z EÚ

Nástupom Baracka Obamu do Bieleho domu sa prísny postoj voči narkotikám začal mierne uvoľňovať. Príkladom je aj legalizácia marihuany vo viacerých štátoch USA. V súčasnosti v 17 členských štátoch je rekreačné užívanie marihuany legálne, v ďalších 13 je dekriminalizované.

Konopný biznis z roka na rok generuje v týchto krajinách čoraz viac peňazí a nikto z kompetentných nezaznamenal veľké negatívne dôsledky užívania tejto drogy.

Mäkký prístup voči narkotikám sa vyplatil aj Portugalsku. Táto európska krajina sa v 90. rokoch minulého storočia musela vyrovnať s veľkým počtom drogovo závislých ľudí, a to napriek ich nelegálnosti. Nakoniec portugalská vláda dekriminalizovala drogy vrátane heroínu.

V praxi to znamená, že za mrežami skončia len drogoví díleri. Bežní konzumenti nejdú pred súd, ale pred špeciálnu komisiu, ktorá sa im snaží pomôcť a zbaviť závislosti.

Napriek tomuto prístupu má Portugalsko jednu z najnižších mier úmrtí na predávkovanie v celej EÚ. Rovnako tak v krajine klesol podiel mládeže (15 až 24 rokov), ktorí pravidelne užívajú tieto látky.

 

Zdroj: aktuality.sk

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články
Vaše centrum o konope. Novinky a články o marihuane. V prípade, že nemáte viac ako 18 rokov, bezodkladne opustite túto stránku. Stránka konopkar.sk používa súbory cookies na zlepšenie funkcií prehliadania, ako aj produkty spoločnosti Google, ktoré zhromažďujú, zdieľajú a využívajú osobné údaje na prispôsobenie zobrazovania reklám. Ďakujeme, že podporujete konopnú osvetu a bezplatnú žurnalistiku vypnutím Vášho adblockeru :)
Súhlasím