Konopkar

Už prestaňme s rečami, na čo všetko nie je Slovensko pripravené.

Otec so synom, ktorí si vo vinohrade zasadili 9 rastlín marihuany, skončili so šialeným trestom: 55 ročný otec si odpyká 10 ročný trest, jeho 29 ročný syn ostane v base 6 rokov.

Už teraz je druhým rokom stíhaný väzobne. Iste, treba ho držať vo väzbe, aby náhodou nezasadil ďalšie dve rastliny a nenarušil tým ústavné zriadenie republiky.

Toto naozaj dopustíme na vlastných občanoch?

Skúsme si teraz na chvíľu predstaviť rolu matky, ktorá jednou ranou príde o syna aj o manžela, ktorí dovtedy žili normálnym sporiadaným životom.

Ktorej súdy uväznia muža na tak dlho, že už sa jej domov nikdy nevráti ten istý človek. Ktorej dieťaťu štát zničil život tak, že sa bude doživotne potkýnať o nálepku „narkobaróna“.

Koľko utrpenia, strachu a bolesti tolerujeme ako prípustnú „odplatu“ za to, že niekto pestuje pre svoje účely konope alebo drží pri sebe marihuanu?

Popri samotnej krivde, ktorá sa týmto spôsobom ľuďom deje, ma neskutočne hnevá zbabelosť koaličných aj opozičných politikov.

Napriek do neba volajúcej nespravodlivosti zákona koalícia len ľahúčko opatrne uvažuje o tom, že by sa možno – asi len predsa niečo – nejako – niekedy budúci rok – malo s touto témou robiť. Niečo na úrovni zmiernenia trestov.

Inými slovami, budeme stále vnímať spotrebiteľov marihuany ako kriminálnikov, ale dáme im nižšie trestnoprávne sankcie.

Obávam sa, že takýmto spôsobom raz Slovensko umrie na zbabelosť.

Nikto otvorene nepovie, že na odstránenie takejto nespravodlivosti sa nič iné nedá, len dekriminalizovať držbu a pestovanie určitého množstva marihuany.

Len tak zabránime tomu, aby bol človek vystavený ponižujúcemu zaisťovaniu, výsluchom, preverovaniu, stíhaniu, trestaniu a zápisom v registri trestov.

Lebo presne o to tu ide: o človeka a jeho ochranu pred neľudským zaobchádzaním zo strany štátu.

Sme krajinou, kde sa gaunerom prepečú vraždy, kde znásilňovačov obhajujeme krátkosťou sukne obete, kde vedieme džihád proti rodovej rovnosti, kde sa každý polrok ženy boja, kto zase otvorí interrupcie, kde sa nevieme vysporiadať s tým, že medzi nami žijú queer ľudia, kde mladých ľudí posielame do basy za pár jointov marihuany a kde bez mihnutia oka zničíme rodinu za 9 rastlín konope.

Slovami klasika, človek sa musí pýtať, či nejaká iná planéta nevyužíva túto krajinu ako svoj blázinec.

A medzi tým nás politickí bardi z koalície aj opozície roky udržiavajú v presvedčení, čo všetko si ešte Slovensko nemôže dovoliť a na čo nie je pripravené.

Na čo nie sme vlastne pripravení?

Na život v normálnom modernom Slovensku?

Kde sa politiky netvoria na základe zbabelosti a kde je spravodlivosť prednejšia, než ohľady na to, koľko dezinformačných a fundamentalistických kruhov to vyruší?

Tak zrovna na toto sme pripravení.

Jediní nepripravení sú vládni politici.

Teraz sú na rade oni, aby ukázali, že dokážu Slovensko priblížiť 21. storočiu.

Autor: Irena Bihariová (Progresívne Slovensko)

Zdroj: facebook.com/bihariova.irena