Komentár: Záhadou je, kto po Dankovi ochráni národ pred trávou

Foto: TASR - KR PZ v Prešove / ALEXANDRA ČUNDERLÍKOVÁ/SITA
Konopkar, 6. októbra 2020

Prichádza rad na ďalšiu pravidelnú tému slovenskej politiky-nepolitiky. Začína nové kolo hádok o marihuane, teda o jej dekriminalizácii.

 

Smer na strane čistých

V televíznej debate medzi Richardom Sulíkom a podpredsedom „starého“ Smeru Kamenickým zazneli oba protichodné postoje.

Podľa šéfa liberálov je držanie marihuany na pokutu alebo pár hodín verejno-prospešných prác.

Zástupca Smeru vidí „trávu“ ako predstupeň pekla, a preto odmieta akúkoľvek zhovievavosť.

Sulíkovo stanovisko je mierne chaotické. Nevedno, kde by sa pokuta či verejno-prospešné práce vzali. Ak budú výsledkom trestného konania, nejde o podstatnú zmenu.

Už dnes mnohí tí, u ktorých našli menšie množstvo marihuany, sú síce stíhaní, ale ich stíhanie je podmienečne zastavené. Alebo skončia s povinnými prácami (nie verejnoprospešnými, lebo to je čosi úplne iné) či iným trestom, ktorý nemá nič do činenia s mrežami.

 

K zmene musí prísť

Spúšťač najnovšej hádky o tých, ktorí si občas dajú jointa, je typicky slovenský. Hádky ožívajú, až keď sa čosi extrémne pokazí alebo preženie – v tomto prípade viac ako dvanásťročný nepodmienečný trest pre mladého Košičana.

Je pravda, že takáto poriadna dávka neslobody sa nazbierala hlavne kvôli jeho recidíve. Nebyť však konkrétneho paragrafu v trestnom zákone, vôbec by k tomu nedošlo – bez prvého stíhania by neprišlo ani k stupňovaniu trestu. 

Výsledok pôsobí každopádne šialene. Celé dlhé roky za mrežami chceme predsa dopriať miliónovým zlodejom, vrahom a nenapraviteľným násilníkom. Nie chlapcovi, ktorý dvakrát spravil to, čo mnohí jeho rovesníci.

Debatu o zmene pritom začala už ministerka Žitňanská vo Ficovej vláde. Vtedy sa rýchlo spoza rohu vystrčil Andrej Danko, aby zachránil národ pred pliagou. Dlhá a dôsledná robota ľudí, ktorí pracovali na zmene, vyšla navnivoč jednou Dankovou vetou.

Vtedy Danko a dnes zase iní spravia tú istú chybu. Budú ideál, teda život bez akýchkoľvek rizík a prípadných závislostí, vydávať za normu. A z individuálnej slabosti budú naďalej chcieť dôvod na zásadnú spoločenskú (a teda trestnoprávnu) reakciu.

Nech sa už súčasní politici k téme postavia ako chcú, nedá sa ďalej žiť s tým, že v našich rodinách žijú stovky a tisícky potenciálnych adeptov na pobyt vo väzení.

Sú veci, ktoré zďaleka nie sú krásne a ušľachtilé, ale určite nie sú zločinom.   

 

Zdroj: aktuality.sk

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články