Slovensko trestá marihuanu najprísnejšie v EÚ

Foto: WEB / konopkar.sk
Konopkar, 22. júla 2020

V priebehu posledných rokov vlády v mnohých krajinách po celom svete legalizovali marihuanu, prípadne za jej konzumáciu znížili alebo úplne odstránili tresty. Dôvody sú rôzne – od morálnych a ekonomických argumentov až po argument nezmyselnosti samotnej vojny proti drogám.

Čoraz viac výskumov totiž ukazuje, že tvrdá represia voči užívateľom drog je v konečnom dôsledku kontraproduktívna. Právny systém na Slovensku však je stále zamrznutý v dávno vyvrátených mýtoch z minulého storočia. Výsledkom je stav, keď Slovensko ako jediná krajina Európskej únie kriminalizuje aj CBD, teda látku marihuany, ktorá nemá žiadne psychoaktívne účinky.

 

Európsky unikát ohľadom CBD

CBD, celým názvom kanabidiol, je jednou z mnohých zložiek marihuany. Na rozdiel od THC, najznámejšej a zrejme aj najdôležitejšej zložky marihuany, CBD nie je psychoaktívne. Ľudovo povedané – z CBD sa nedá “zhúliť”. Táto látka sa však používa na liečenie rôznych chorôb, prípadne zmiernenie symptómov týchto chorôb. Vo svete je používanie tejto látky ešte menej kontroverznou témou ako pitie alkoholu. Aj preto je CBD legálne v každej jednej krajine Európskej únie s výnimkou Slovenska. Mimo EÚ je CBD legálne napríklad vo Švajčiarsku, Spojenom kráľovstve, Austrálii, v Japonsku, Južnej Kórei alebo v USA.

 

 

 

CBD sa malo zlegalizovať začiatkom tohto roka aj na Slovensku, ale poslanec za Smer nakoniec na poslednú chvíľu tento zámer prekazil. Keď sa teda niekto dnes prejde alebo odvezie z Bratislavy do Rakúska, môže si bez problémov kúpiť a užiť CBD. Akonáhle by si ho však priniesol na Slovensko, bol by z neho kriminálnik.

 

Keď je bežná tráva legálna

Zatiaľ čo na Slovensku politikom chýba vôľa zlegalizovať čo i len CBD, v niektorých iných krajinách už prebiehajú alebo úspešne prebehli aj diskusie o dekriminalizácii alebo legalizácii štandardnej marihuany. Vďakabohu za to. Nielen za to, že tieto krajiny sú ostrovčekmi slobody vo svete, ktorý trestá zločiny bez obetí. Ale aj preto, že fungovanie týchto krajín v plnej miere ukazuje, aké bizarné sú námietky odporcov legalizácie alebo dekriminalizácie marihuany. Tí totiž niekedy argumentujú spôsobmi, ako keby po legalizácii marihuany došlo fakticky ku kolapsu spoločnosti. Ľudia by v lepšom prípade boli neustále “omámení” trávou a v horšom prípade by dokonca z nejakého záhadného dôvodu došlo k nárastu násilia a iných nežiaducich aktivít. Z porovnania Slovenska s krajinami, kde je užívanie marihuany legálne alebo menej postihované, však vyplýva skôr opak.

Zrejme najznámejším príkladom “prakticky legálneho” predaja marihuany je Holandsko. Marihuana sa tam predáva v známych coffee shopoch už od roku 1976. marihuanu si tam tak začína užívať už tretia generácia ľudí. Holandsko pritom nevyzerá ako krajina v rozklade. Naopak, Holandsko patrí medzi krajiny s najvyšším IQ na svete, najvyššími mzdami na svete, najnižšou kriminalitou na svete a je tiež na špici aj v indexe ľudského rozvoja. Predaj marihuany pritom nie je nijako prísne regulovaný. Nie je potrebný žiaden špeciálny preukaz, potvrdenie od lekára alebo niečo podobné. Stačí, keď človek príde do coffee shopu a môže si vybrať konkrétnu odrodu marihuany, podobne, ako si na Slovensku v kaviarni môže vybrať konkrétnu kávu alebo pivo.

S legalizáciou majú čoraz viac skúseností aj Spojené štáty americké. Z 50 štátov USA je marihuana povolená na lekárske účely v 33 štátoch a v 11 štátoch, vrátane Kalifornie a Washingtonu, je marihuana povolená aj pre bežných užívateľov. Ďalších 16 štátov USA navyše marihuanu dekriminalizovalo. K dnešnému dňu je tak marihuana zakázaná v akejkoľvek podobe (vrátane CBD, čiže stav podobný Slovensku) len v 2 z 50 štátov USA.

Marihuana je s istými obmedzeniami legálna napríklad aj v Kanade, Španielsku, Austrálii alebo v Uruguayi.

 

Dekriminalizácia v Európskej únii

V množstve ďalších krajín marihuana síce nie je priamo legálna, no je dekriminalizovaná. V podstate to znamená to, že marihuanu stále nie je možné oficiálne predávať, ale užívateľom za ne nehrozia prísne tresty. Trest za držbu a konzumáciu marihuany tak je často na úrovni pokuty za zlé zaparkovanie.

Na Slovensku je to menej známy fakt, no jednou z krajín s extrémne liberálnym prístupom ku marihuane patrí aj susedné Česko. Česko je v skutočnosti dokonca jednou z krajín s najliberálnejšími drogovými politikami na svete. Dekriminalizovaná tam totiž nie je len marihuana, ale úplne všetky drogy – od LSD, cez kokaín až po heroín. Držba akejkoľvek drogy v “množstve menšom než malom” je totiž len priestupkom, za ktorý hrozí prinajväčšom pokuta. To, o aké množstvá ide konkrétne stanovujú pre každú drogu úradné tabuľky.

Tieto množstvá sú navyše dosť liberálne. Pre marihuanu je napríklad ako “množstvo menšie než malé” definovaných 10 gramov, čo je napríklad dvojnásobok povoleného denného nákupu marihuany v Holandsku. Napriek takémuto prístupu, a teda nielen v oblasti marihuany, ani v Česku nenastal a ani nehrozí žiaden kolaps spoločnosti. A to napriek tomu, že ku dekriminalizácii v ČR došlo už pred 10 rokmi.

 

 

 

 

Ďalšou krajinou Európskej únie, v ktorej bola dekriminalizovaná nielen marihuana, ale aj všetky ostatné drogy, je Portugalsko. Ako sa ukázalo, dekriminalizácia mala v Portugalsku pozitívne dopady na spoločnosť v podstate po každej stránke. Negatívne zdravotné dopady užívania drog klesli, znížila sa miera závislosti a paradoxne, užívanie drog medzi mládežou tiež kleslo.

Dekriminalizáciou samotnej marihuany sa však môžu pochváliť viaceré ďalšie krajiny Európskej únie. Napríklad Rakúsko, Belgicko, Chorvátsko, Estónsko, Taliansko, Luxembursko, Malta alebo Slovinsko. Hovoríme pritom o samotnom právnom statuse marihuany v danej krajine. Vo viacerých ďalších krajinách je síce marihuana formálne v plnej miere ilegálna, no vo väčšej či menšej miere je jej konzumácia tolerovaná.

 

Konzervativizmus naopak a Slovensko v arabskom svete

Nech sa teda na to pozrieme prakticky z akéhokoľvek pohľadu, kriminalizácia marihuany na Slovensku je nielen najprísnejšia v EÚ, ale patrí aj medzi najprísnejšie na svete. Za tvrdé postihy pre užívateľov marihuany sú zvyčajne najmä ľudia, ktorí sa označujú za konzervatívnych. Je to však paradox. V prísnosti protidrogových politík totiž na pár výnimiek Slovensko prekonávajú najmä moslimské krajiny. Slovenskí konzervatívci tak na jednej strane často neprimerane odsudzujú moslimov a hnusí sa im ich spôsob života, no na druhej strane ich s radosťou napodobňujú v ich protidrogových politikách.

Podobne absurdné je aj bojovať proti marihuane s pochybným prepojením na nejaké konzervatívne hodnoty. Marihuana nie je žiadny moderný, liberálny výstrelok. Marihuana sa používa už tisícky rokov a podľa niektorých odhadov dokonca ešte dlhšie ako pivo. Slovenská krčma tak je v istom zmysle viac progresívnou a modernou ako holandské coffeeshopy. A ak by malo byť to, či je niečo overené časom argumentom, zákony by skôr mali zakázať pivo ako marihuanu.

Provokatívne ale pravdivo je tiež možné povedať, že keďže sa marihuana používala už tisícročia pred našim letopočtom, marihuana je tiež konzervatívnejšia ako Ježiš. Nejde navyše o žiadne znevažovanie kresťanov. Naopak, historicky, podľa kresťanských učencov, je aj zakazovanie drog skôr moderným liberálnym výstrelkom ako tradíciou katolíckej cirkvi. Ako sa napríklad uvádza v knihe “The Revolution: A Manifesto”, ktorú napísal americký politik Ron Paul:

 

V „Treatise on Law“ vo svojom diele Summa Theologica, Tomáš Akvinský vysvetľuje (citujúc sv. Augustína), že nie všetky hriechy by mali byť trestané zákonom. Ľudské zákony by mali predovšetkým zakazovať tie veci, ktoré spôsobujú priamu fyzickú škodu ostatným; Tomáš ponúka vraždu a krádež ako príklady. S ohľadom na konanie, ktoré fyzicky nepoškodzuje a nepodvádza ostatných (bez ohľadu na to, aký nehmatateľný zármutok môžu spôsobiť), môže byť potrebné ich tolerovať, ak by ich zakazovanie viedlo k ďalším zlám – argument, ktorý je obzvlášť podstatný pre túto tému.

Navyše, zákon nedokáže spraviť z hriešneho človeka mravného. Podľa Tomáša Akvinského, božia láska sama o sebe dokáže uskutočniť takúto vec. Zákon je v tomto prípade jednoducho neschopný. Čo zákon dokáže, je poskytnúť mier a poriadok, v ktorom ľudia dokážu vykonávať svoje záležitosti.

 

Kresťanská viera tak je skôr argumentom za legalizáciu marihuany ako proti nej. Žiaľ, zďaleka nejde o jedinú oblasť, v ktorej sú dnes kresťanskí politici na Slovensku odtrhnutí od princípov kresťanstva.

 

Vstupná brána a podobné nezmysly

Úprimne nevidím veľký význam hĺbkovo sa zaoberať argumentmi proti menej prísnemu postihovaniu užívateľov marihuany. Vzhľadom na obrovské množstvo dostupnej a kvalitnej literatúry, od anekdotických výpovedí užívateľov, cez morálnu filozofiu, až po kvalitný vedecký výskum, totiž v dnešnej dobe dokáže pravdivé informácie o marihuane získať prakticky ktokoľvek, kto o to má záujem. Napriek tomu sa však ku dvom veľmi častým námietkam vyjadrím aspoň zbežne.

Aj ľudia, ktorí uznávajú, že marihuana nie je taká riziková často hovoria, že je vstupnou bránou pre užívanie iných drog. Inak povedané – človek začne s relatívne neškodnou marihuanou, ale je mu málo, tak postupne prejde napríklad na pervitín alebo heroín. Táto teória však bola nespočetne krát vyvrátená. Seriózne výskumy nenašli prakticky žiadne prepojenie medzi dostupnosťou marihuany a neskorším užívaním tvrdých drog. Užívanie tvrdých drog viac závisí na osobnosti daného človeka a jeho prostredí. Povedať, že marihuana bola vstupnou bránou k tvrdým drogám tak je podobne (ne)správne ako povedať, že vstupnou bránou ku tvrdým drogám bola voda. 100% užívateľov tvrdých drog totiž pred ich prvým užitím pilo čistú vodu. Nemali by sme teda čistú vodu zakázať?

V skutočnosti je marihuana zvyčajne nie vstupnou, ale konečnou bránou užívateľov do sveta drog. Väčšina ľudí, ktorí marihuanu vyskúšajú v jej užívaní nepokračuje a drvivá väčšina zvyšku pri nej zostane a ďalšie drogy nevyhľadáva. Navyše, aj v tomto prípade je logika odporcov legalizácie obrátená. Ak by totiž marihuana bola vstupnou bránou k tvrdým drogám, jej legalizácia by tento negatívny jav skôr zredukovala. Legálne nákupy marihuany by totiž boli kompletne oddelené od nákupu “tvrdých” drog, ktoré by zostali nelegálne. Dnes však je marihuana rovnako nelegálna ako pervitín alebo heroín. Kúpiť tvrdé drogy od dílera, ktorý predáva marihuanu, tak môže byť podstatne prirodzenejšie a jednoduchšie ako zháňať tieto drogy samé o sebe.

Druhým častým argumentom proti liberalizácii je to, že je to ďalšia neresť, ktorú ľudia budú zneužívať. Alkohol alebo cigarety sú legálne, aj keď škodia. No načo ku nim pridávať ešte ďalšiu škodlivú vec? V prvom rade je odpoveďou morálny argument. Ak by sme zakazovali veci, o ktorých tvrdíme, že sú škodlivé, kde by to skončilo? Zakázali by sme aj sladkosti? Sladkosti predsa nikomu nepomáhajú! Páchatelia dobra tiež môžu vymenovať stovky ďalších aktivít, ktoré “nikomu nepomáhajú” a teda by ich bolo dobré zakázať. Od pozerania televíznych seriálov až po dekoráciu bytu. Ideálny človek by podľa tohto zmýšľania mal chodiť akurát tak do práce, jesť len “zdravé” potraviny a inak by ani nemal opúšťať dom.

 

 

Aj keby však nebolo morálneho argumentu, problém je v tom, že postihovanie drogových užívateľov jednoducho nefunguje. Dôvodom navyše nemôže byť ani nedostatočná prísnosť. Konzumáciu drog sa totiž nepodarilo zastaviť ani len vo väzení. Ani keby teda všetky, čo i len trochu rizikové osoby zavreli do väzenia, obchod s drogami by to nezastavilo. Ekonomická realita totiž v každom prípade hrá proti regulátorom. Keď policajti zavrú dílerov, cena drog stúpne, čo motivuje k vstupu na trh s drogami nových dílerov. A cyklus pokračuje.

Prohibícia drog tak nezastaví konzumáciu drog presne rovnako, ako v minulom storočí prohibícia alkoholu nezastavila konzumáciu alkoholu. Vedie len k presne rovnakým dôsledkom – po prvé k väčšej nebezpečnosti drogy (alkoholu) a po druhé k vyššej kriminalite v súvislosti s distribúciou drog (alkoholu). Počas prohibície bola totiž distribúcia alkoholu spojená so závažnými zdravotnými následkami, napríklad oslepnutie alebo smrť v dôsledku nekvalitného alkoholu. Podobne sa s ňou spájali ozbrojené konflikty konkurenčných alkoholových gangov.

Analógia ku dnešnej vojne proti drogám je do očí bijúca. Násilie a nebezpečnosť drog v krajinách, ktoré uvoľnili drogovú politiku totiž skončili presne rovnako ako násilie a nebezpečnosť alkoholu po ukončení jeho prohibície. Inak povedané, nestáva sa, že by sa ľudia otrávili z alkoholu, ktorý si kúpili v obchode a tiež sa nestáva, že by po sebe majitelia krčiem alebo pivovarov strieľali.

 

Kedy sa prístup Slovenska zmení?

Z času na čas sa aj na Slovensku vo vrcholovej politike objavia hlasy, ktoré chcú do protidrogovej politiky priniesť aspoň trochu zdravého rozumu. V minulej vláde to bola Lucia Žitňanská, ktorá už pripravila návrh reformy, ktorá by viedla k menej prísnym trestom v súvislosti s konzumáciou a distribúciou drog. Vláda Smeru však jej návrh zmietla zo stola typickými, predpotopnými argumentami.

Aj v tejto vláde ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, vyjadrila záujem o nápravu súčasného represívneho stavu. Ako vyhlásila: „Máme tu v niektorých prípadoch veľmi prísne tresty“. Vzhľadom na zvyšok aktuálneho zloženia vlády, možno s výnimkou SaS, však zrejme nie je možné očakávať zmenu správnym smerom. Proti dekriminalizácii marihuany sa totiž pred voľbami vyjadrili aj strany Sme Rodina aj strana OĽANO.

 

Zdroj: menejstatu.sk

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články