Konopkar

V septembri tohto roku som poslal trom najvyšším predstaviteľom Slovenska list, v ktorom som ich žiadal, aby sa zamysleli nad absolútne nenormálnou a nemorálnou situáciou v našej krajine, kde sú chorí ľudia prenasledovaní len kvôli tomu, že sa chcú liečiť.

Text listu nájdete tu.

V uplynulých dňoch som dostal z kancelárií najvyšších predstaviteľov SR odpovede.

Nepredpokladal som odpovede, ktoré prisľubujú revíziu prístupu k liečebnému konope.

Nepredpokladal som však ani to, že v ich odpovediach nenájdem ani minimálnu starosť o trpiacich občanov SR.

Predseda vlády SR, pán Peter Pellegrini, hodil problém môjho otvoreného listu na Ministerstvo zdravotníctva.

Tam sa odpovede ujal MUDr. Pavol Musil MSc., lekár.

Napriek tomu bolo jediné, na čo sa zmohol, upozornenie na Zákon 139/1998 Z o omamných a psychotropných látkach, a ďalej na tri medzinárodné dohody Slovenska, uzatvorené v rámci OSN. 

O chorých, ktorým syntetické lieky nepomáhajú a potrebovali by prístup k medicínskej marihuane, ani nezakopol.

Za predsedu Národnej rady SR, pána Andreja Danka, odpovedal jeho poradca JUDr. Lukáš Machula.

A je to jediná odpoveď, kde otvorene priznáva nielen to, že problematika liečebnej marihuany v SR je málo diskutovaná, ale aj to, že by sa tento súčasný stav mal zmeniť otvorením diskusií medzi odborníkmi.

Vďaka aspoň za to, pán Machula.

Len Vás prosím, neotáľajte s tým. Tí ľudia si svoje choroby nemôžu zatiaľ odložiť niekam do skrine a počkať, až to aj slovenskí odborníci pochopia.

Z Kancelárie prezidentky SR, pani Zuzany Čaputovej, som odpoveď dostal až po urgencii.

Odpovede sa ujala riaditeľka Odboru komunikácie prezidentky SR, pani Martina Goffová.

Dozvedel som sa, že pani prezidentka sa o problémy ľudí zaujíma.

Že ak ľudia nie sú spokojní s niektorými zákonmi, musia sa obracať na orgány SR so zákonodarnou iniciatívou. Tú pani prezidentka vraj nemá.

Je to zvláštne. Pani prezidentka vždy na verejnosti vystupuje ako veľmi pozorne počúvajúca a citlivá dáma.

V odpovedi z jej kancelárie o problémoch trpiacich ale nie je ani slovo.

My, občania Českej republiky, rovnako ako občania Slovenskej republiky, sme členmi Európskej únie.

Súštátia, kde sa všetci politici priamo predbiehajú v príhovoroch o tom, akí sme všetci slobodní.

Že naše ľudské práva sú nám všetkým zaručené a nedotknuteľné, že sa nemusíme báť vyjadrovať svoje názory a ja neviem čo všetko ešte.

Skutočne to tak ale je?

Skutočne sú všetkým občanom EÚ zaručené ich ľudské práva? A sú skutočne pre všetkých rovnaké?

Moja dcéra Martina veľmi trpela symptómami nevyliečiteľnej choroby – progresívnej formy roztrúsenej sklerózy.

Bolesti zo strašných kŕčov, ktoré jej skoro lámali kosti, boli nepredstaviteľné.

Syntetické lieky jej nepomáhali. Naopak, mnohé jej ešte viac ublížili.

Dnes už sú tie symptómy znesiteľné.

Dokáže sa smiať, dokáže sa zabávať či učiť anglicky.

V rehabilitačnej dielni dokáže aj so svojimi pokrútenými prstami robiť nádhernú keramiku a pliesť krásne košíky.

A niekedy dokáže byť aj sakramentsky protivná. Pánboh, zaplať aj za to.

Zmenu u nej spôsobilo užívanie liečebnej marihuany. A to bez akýchkoľvek vedľajších psychotických príznakov.

Tak prečo medicínsku marihuanu nemôžu užívať aj trpiaci ľudia na Slovensku?

Kde sú ich ľudské práva?

Ako je možné, že u nás v ČR sa s lekárom môžeme dohovoriť a on nám z vlastnej iniciatívy liečebné konope predpíše, ale na Slovensku je lekár katom a ešte sa pacientom vyhráža políciou?

Vymýšľam si?

Nie.

Aj takú situáciu mi opísala jedna nemenovaná slovenská pacientka.

Zdroj: TASR, web, konopkar.sk

V Česku má od budúceho roka stáť gram medicínskej marihuany z lekárne smiešnych 15 korún.

Chorý človek na Slovensku, ktorý si zadováži rovnaký gram tejto „drogy“, za to môže ísť do väzenia na mnoho rokov.

Nielen Česko, ale aj Slovensko je súčasťou EÚ.

Je tam aj Nemecko, kde pacient s receptom dostane liečebné konope v lekárni úplne zadarmo.

A je tam aj Luxembursko. Štát, ktorý pestovanie konope pre vlastnú potrebu legalizoval úplne. Bez ohľadu na to, či je to na liečenie, alebo „len“ na relaxáciu.

Prečo to niekde ide a niekde nie?

Prečo je niekde pacient občanom svojej vlasti, a inde má pocit, že je pre svoj štát len príťažou?

Neviem.

Som ale presvedčený o tom, že toto všetko je len a len o empatii a odvahe politikov.

Tí empatickí a odvážni poznajú problémy svojho ľudu, cítia s ním. Svoj štát menia v jeho prospech.

Tí zbabelí na ľud svojej krajiny vymýšľajú zákony a posielajú naň policajtov.

Tu sú fotokopie odpovedí od troch najvyšších predstaviteľov Slovenskej republiky na môj otvorený list.

Prosím, prečítajte si ich urobte si obraz sami:

Zdroj: majzlik.blog.idnes.cz