Ženy v Bielorusku hladujú, aby poukázali na prísne marihuanové zákony

Foto: marijuana.com
Konopkar, 8. mája 2018

Viac ako tucet bieloruských žien držalo 10-dňovú hladovku. Dúfaju, že prepustia ich synov, manželov, vnukov a ďalších príbuzných, ktorí boli obvinený z drogových trestných činov.

„Matky 328“, pomenované podľa článku 328 bieloruského trestného zákonníka, začali v piatok 26. apríla 2018 v Kalinkavichy a Ostrov protestovať proti tvrdým drogovým zákonom v Bielorusku.

 

 

Príbuzní žien majú tresty odňatia slobody od päť do dvadsaťpäť rokov.

Ženy sa chcú stretnúť s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Štrajk nazývajú „krokom zúfalstva“.

Vo štvrtok 25. apríla 2018, deň pred začatím protestu, podali ženy odvolanie na výkonný výbor mesta. To bolo následne postúpené kancelárii generálneho prokurátora Alyaksandra Kanyuka.

 

Bieloruská drogová vojna

Bielorusko bolo kedysi republikou Sovietskeho zväzu, hoci sa krajina od pripojenia Krymu v roku 2014 viac vyhýba Rusku.

 

 

Táto krajina preukázala v poslednom čase jemné známky zosúladenia s Európskou úniou. Napríklad boli prepustení politickí väzni a bola zrušená „parazitná daň“ na nezamestnaných obyvateľov.

Bielorusko má však naďalej prísne protidrogové zákony.

Pripisované je to sovietskej propagande proti cannabisu pochádzajúcej z radov Lukašenkovej vlády.

Lukašenko je prvým a jediným prezidentom Bieloruska. Vo funkcií je už päť volebných období, odkedy bola prijatá post-sovietská  ústava v roku 1994.

 

 

Autoritatívny vládny systém Lukašenka opísal britský autor a novinár Peter Pomerantsev ako „poslednú diktatúru v Európe“.

Bieloruský trestný zákon nerozlišuje medzi drogami, čo znamená, že vlastníctvo marihuany a heroínu je stíhané rovnakými sankciami.

Podľa kampane Legalizácia Bieloruska, ktorá je vedená mladými ľuďmi s cieľom ukončiť bieloruskú drogovú vojnu, bolo viac ako 15 000 ľudí uväznených za drogové trestné činy. Mnohí z nich sedia za mrežami päť až osem rokov iba za malé množstvo kanabisu.

 

 

Vlastníctvo 5 gramov marihuany je brané už ako „úmyselné šírenie“.

Bieloruské súdnictvo bolo taktiež spochybnené príbuznými odsúdených kvôli nedostatku transparentnosti pri vyšetrovaní, slabými dôkazmi a neférovými súdnymi konaniami.

Podľa Alieny Krasoŭskaja, ktorá stojí v čele bieloruskej organizácie ľudských práv Region 119, súdy posudzujú prípady v súlade s nedávno prijatou legislatívou.

V roku 2014, po januárovom zákaze makových semien došlo k zníženiu spotreby opiátov, avšak Bielorusko zaznamenalo prudký nárast užívania nebezpečných syntetických drog. Jedná sa o známe „Spice“ alebo „korenie“. Tieto syntetické drogy spôsobili nárast predávkovaní a úmrtí súvisiacich s drogami.

 

 

V decembri 2014 vláda Lukašenka reagovala dekrétom, ktorý zvýšil maximálny trest za obchodovanie s drogami na 25 rokov a znížil vek trestnej zodpovednosti na 14 rokov.

 

Hladové štrajky pokračujú

Sedem štrajkujúcich sa v stredu 2. mája 2018 stretlo s prezidentskou vyslankyňou Natalou Kahanou, aby obhajovali neprimerané prísne odsúdenie ich rodinných príslušníkov.

Hovorca hnutia uviedol, že šiesty deň začali matky cítiť vedľajšie účinky hladovania – nepravidelný krvný tlak, dýchavičnosť a závraty.

 

 

Protestujúce sa mali stretnúť s generálnym prokurátorom Alyaksandrom Kanyukom, ale schôdza bola náhle zrušená.

Nasledujúci deň navštívila ženy sanitka. Doktori uviedli, že sa cítia choré a majú kriticky nízku hladinu cukru v krvi.

Liudzmila Pimenauskaya, 66-ročná žena, ktorá sa zúčastnila štrajku kvôli jej vnukovi, sa rozhodla hladovku zastaviť zo zdravotných problémov. Odviedli ju príbuzní.

 

 

Lukašenková administratíva sa k tejto záležitosti nevyjadrila a žiadne ďalšie stretnutia neboli naplánované.

Ženy pokračujú v hladovke.

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články