Konopkar

Boj proti drogám sa minul účinku a odborníci volajú po miernejšom prístupe.

Zničené životy, pretrhané rodinné vzťahy, predčasné úmrtia, najzávažnejšie druhy kriminality. To všetko nám ponúka svet obchodu s drogami. Nie div, že sa spoločnosť snaží brániť. Jednoduché riešenia však neexistujú. Nefunguje tvrdá reštrikcia ani benevolentnejší prístup. Narkomanov všade pribúda. Aj u nás.

Podľa prieskumov Národného monitorovacieho centra pre drogy (NMCD) takmer tridsať percent Slovákov do 35 rokov okúsilo marihuanu aspoň raz v živote a vyše 33 percent iné opiáty, halucinogény či syntetické drogy. Pritom hovoríme len o tých, ktorí sa priznali. Reálne čísla sú vyššie a stále rastú.

Napriek tvrdej litere zákona i sťaženému prístupu k omamným látkam. Na rozdiel od západných veľkomiest totiž napríklad v Bratislave dílerov na ulici prakticky nenájdete. Buď si vás sami vytypujú, alebo vám „fet“ ponúknu známi niekde na diskotéke. Ak chcete viac, musíte nakupovať po bytoch, na základe „odporúčaní“.

Aj sortiment máme iný. Zatiaľ čo v bohatších krajinách letí hlavne kokaín či heroín, v našich podmienkach dominuje marihuana a pervitín.

O slovo sa už roky hlásia tiež nové psychoaktívne látky – najmä syntetické kanabinoidy. Sú lacnejšie a mnohonásobne silnejšie ako prírodné. Každoročne sa na trhu objaví niekoľko noviniek, ktoré neraz nemajú ani názov a nevyskytujú sa v policajných databázach.

Ľudia sú nepoučiteľní a pre pochybné „chvíľky šťastia“ dokážu do seba dostať všetko možné. Od výparov lacných rozpúšťadiel cez produkciu domácich varičov až po syntetiku neznámeho pôvodu. Nezastaví ich hrozba tvrdých trestov ani predstava biednej budúcnosti v tele zúboženej trosky.

Aj preto niektoré štáty hľadajú nový prístup k riešeniu drogovej problematiky a kriminalizovanie drobných deliktov dnes už kritizujú odborníci i osobnosti politického života.

Svetová komisia pre drogovú politiku, ktorej členmi sú bývalí prezidenti i nositeľ Nobelovej ceny, dokonca skonštatovala, že prohibícia mala doteraz zanedbateľný alebo žiadny vplyv na frekvenciu užívania narkotík. Naopak. Od roku 2003 do 2013 sa zvýšil počet užívateľov takmer o dvadsať percent. Vyhlasujú, že súčasné represie vedú len k preplneniu väzníc a k bohatnutiu drogových kartelov.

Ako pozitívny príklad vyzdvihujú Portugalsko, kde pred trestaním uprednostňujú reguláciu a liečbu. Prestížny britský odborný časopis Medical Journal v jednom z článkov dokonca tvrdí, že vojna proti drogám narobila viac škody než osohu. Toto konštatovanie by mohlo platiť aj pre Slovensko.

Veď ročne u nás čelí tvrdej ruke zákona niekoľko stoviek užívateľov opiátov a kanabinoidov. Vrátane tínedžerov, ktorí možno prvýkrát v živote skúsili marihuanovú cigaretu.

Je správne vybaviť ich do života záznamom v Registri trestov? Mohol tejto hystérii pomôcť nový zákon z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej? Možno áno, keby…

Premárnená šanca

„V návrhu zákona sa v prípade občasných užívateľov a ľudí, ktorí drogu skúsia prvýkrát, akosi automaticky prikročilo k dekriminalizácii, navyše plošnej. Od začiatku sa nebrali do úvahy iné možnosti,“ upozorňuje vedúci NMCD Imrich Šteliar.

„Napríklad povinné verejnoprospešné práce mi pripadajú ako veľmi dobrý výchovný prostriedok. U osôb, kde je predpoklad problémového užívania až závislosti, by zas malo zmysel uložiť ako alternatívny trest liečbu, pri menej závažných drogových deliktoch skrátiť čas zahladenia trestu v registri.“

Dodáva, že napriek dobrému úmyslu a správnym riešeniam v návrhu chýbal aspoň približný odhad nákladov pre verejnú správu, sociálnu sféru či na liečbu. Tam by bolo potrebné dobudovať alebo posilniť existujúce štruktúry a kapacity.

„V štátoch, kde držba istého množstva drog nie je trestná, existujú inštitúcie, ktoré sa užívateľmi aktívne zaoberajú. V Portugalsku majú napríklad zmiešané komisie odborníkov na lokálnej úrovni, ktoré priestupky riešia, navrhujú opatrenia, dlhodobo sledujú ich vplyv. Sieť zariadení s vyštudovanými špecialistami je aj v Česku.

U nás nič také neexistuje. Preto je otázne, kto by s pristihnutými držiteľmi nepatrného množstva omamných látok po vyriešení priestupku pracoval. Dať im pokutu a mať v zálohe jediný program prevencie, primárne zameraný na užívateľov marihuany, určite nie je ideálna cesta.“

Sporná liberalizácia

„Nepoznám štúdie, ktoré by komplexne hodnotili vplyv reštrikčných opatrení protidrogovej politiky a súčasne situáciu v oblasti narkotík na danom území,“ pokračuje Šteliar.

„Môžeme porovnávať krajiny na opačných póloch pomyselnej liberalizačnej stupnice a vyhodnotiť ukazovatele, zdá sa však, že tento vzťah nie je priamočiary. Napríklad v Česku zmiernenie zákona neprinieslo výrazné spomalenie nárastu konzumácie ani neznížilo drogovú kriminalitu. V Portugalsku sa spotreba zastavila len dočasne, neskôr opäť začala rásť.“

Domnieva sa, že príčinou prechodného úspechu takéhoto „politického modelu“ bol skôr komplex opatrení, finančnej podpory a aktívnej práce s užívateľmi v teréne. Ten však doznieva, ani súčasné Holandsko už nepôsobí ako ukážková alternatíva.

„Koncom 90. rokov, keď u nás vrcholila heroínová epidémia, sa uvádzalo ako príklad, kde je vo výrazne liberálnejšom prostredí situácia v užívaní iných drog veľmi dobrá. Dnes aj tam čelia vysokej spotrebe amfetamínových stimulantov a kokaínu.“

Za silnejúcimi liberalizačnými tendenciami vidí Šteliar aj peniaze a profit. Podľa neho napríklad v USA už majú premyslené a prepočítané scenáre, po­dľa ktorých by sa mohol rozvíjať biznis s marihuanou po jej uvoľnení vrátane podielu na HDP i príjmov do štátneho rozpočtu.

Sľubné výsledky

Z pohľadu histórie i nových vedeckých poznatkov by si marihuana azda zaslúžila o trochu lepšie zaobchádzanie. Veď výskumníci stále prichádzajú s novinkami o jej pozitívnych účinkoch.

Podľa izraelských vedcov pomáha pri liečbe roztrúsenej sklerózy, odstraňovaní nechutenstva, sľubné výsledky zaznamenali pri liečbe osteoporózy, cukrovky či rakoviny.

Predpokladajú, že kanabis by mohol pomáhať tiež pri svalovej dystrofii, Alzheimerovej či Parkinsonovej chorobe, autoimunitných ochoreniach.

V posledných rokoch tieto správy lámu tabu okolo marihuany a viacero krajín jej využitie na lekárske účely povolilo. Aj tak sa však stále používa predovšetkým v takzvanej paliatívnej medicíne.

Jednou z príčin je podľa českého vedca Lumíra Ondřeja Hanuša dlhoročná kriminalizácia tejto rastliny.

Druhov je totiž veľké množstvo a o tom, pri akej chorobe môžu pomôcť, rozhodujú prírodné podmienky, kvalita pôdy a predovšetkým obsah THC a kanabidiolu CBT. Tu je veda stále v plienkach a možno aj preto Slovensko kanabis stále odmieta.

Sme konzervatívni

„Málo lekárov sa k alternatívnym spôsobom liečby rakoviny stavia pozitívne,“ hovorí nám Anna Valachová z Nadácie pre pomoc onkologickým pacientom.

„Sama však poznám ľudí, ktorým sa vďaka výťažkom z marihuany zlepšil stav nervovej sústavy, psychiky, skrátil sa čas liečby. Vždy však treba zvažovať, ktorý pacient môže túto formu absolvovať.“

Podľa Valachovej u nás prevláda nechuť púšťať sa do niečoho, čo si vyžaduje dlhodobé schvaľovanie a množstvo povolení.

„Lekári požadujú ďalšie a ďalšie dôkazy, štúdie, čo nie je vždy možné. Odmietajú dokonca infúznu formu vitamínu C na regeneráciu organizmu, ktorá je bežne dostupná v Česku, Nemecku či Rakúsku a je schválená Štátnym ústavom na kontrolu liečiv.

Najhoršie je, že pacienti prakticky nemajú možnosť voľby. Buď konzervatívnu liečbu prijmú, alebo nie. Ak nie, stáva sa, že ich lekári opätovne neprijmú. Minimálne pri paliatívnej starostlivosti by mali mať možnosť vybrať si. Máme pracoviská, kde im podávajú silné chemické preparáty, morfium, analgetiká. V porovnaní s nimi je konopa určite lepším riešením.“

Vylepšená marihuana

Aj Imrich Šteliar si myslí, že nie je dôvod marihuanu démonizovať.

„Konopa sa dlhodobo intenzívne skúma a je možné, že v blízkom čase sa zistia aj jej priame liečebné účinky. To môže výraznejšie stimulovať snahy zaregistrovať prípravky z nej ako liečivá a produkovať ich vo väčšom meradle na legálnej báze.“

Zdroj: pluska.sk