Konopkar

Bližšie a zároveň stále ďaleko. Dekriminalizácia drog sa u nás zatiaľ nestretla s úspechom, dôvodom je nesúhlas strany SNS s návrhom ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. Aký trest za držanie drog teraz hrozí? Aká je situácia v porovnaní s okolitými krajinami?

 

Na návrhu mali odborníci pracovať od roku 2013

Ministerka spravodlivosti vytiahla do pozornosti tému na Slovensku dlho odsúvanú pod koberec. Áno pre dekriminalizáciu malého množstva drog, hlásal jej návrh.

V prípade trestov však nemala padnúť posledná opona a ich postih sa navrhoval len zmierniť. Znamenalo by to napríklad, že pri prvom zadržanom jointe, marihuanovej cigarete, by bol dotyčný previnilec potrestaný len priestupkom.

 

 

Výkričník s trestným činom by zasvietil až po opakovanom porušení zákona v priebehu 12 mesiacov. Opatrenie by však neplatilo rovnako na všetkých. Pre osoby mladšie ako 18 rokov by vyskočila automatická povinnosť lekárskej diagnostiky, absolvovanie sociálneho poradenstva či dokonca až liečby drogovej závislosti.

Žitňanská tiež argumentovala, že na návrhu pracovala nadrezortná pracovná skupina už od roku 2013 a mal pomôcť k tomu, aby sa zlepšil prehľad o obchodníkoch s drogami, ich potrestanie a tiež jednotná kriminalizácia účastníkov drogami pošpinenej sféry.

Podľa trestného zákonníka platí trest štyri až desať rokov za vyrobenie, dovezenie, kúpenie či predaj alebo prechovávanie omamnej a psychotropnej látky, jedu alebo prekurzoru a tiež tomu, kto túto činnosť sprostredkuje. Trest sa tiež zvyšuje, ak už bol dotyčný za takýto čin odsúdený.

 

 

Prečo bola SNS proti?

Na získanie podpory koaličných partnerov treba podľa Žitňanskej čas.

Aj keď to najprv vyzeralo, že sa Slovensko cestou dekriminalizácie predsa len vydá, situácia sa zvrtla k svojmu menej ružovému koncu.

Nad rozhodnutím teraz visí finálne stop od koaličnej SNS, pre ktorú je táto téma už uzavretá.

Národniari nesúhlasili s akýmkoľvek zákonom, ktorý bude legalizovať drogy, zľahčovať prístup k ich získaniu či legimitimizovať distribúciu a ich užívanie.

 

 

Odvolávali sa pritom na nepodložené tvrdenia, že na Slovensku zatvárajú ľudí do väzenia za jedného jointa. SNS však zdôrazňovala, že pri trestaní ide buď o viac trestných činov alebo o recidívu.

Viac ako dekriminalizáciu vyzdvihovala SNS prevenciu. Nepáčilo sa im, že návrh rátal s dekriminalizáciou aj takzvaných tvrdých drog, čo neskôr Žitňanská za účelom koaličnej spokojnosti navrhovala odstrániť.

Výhradu voči novele mali aj ministri vládneho Smeru-SD, napríklad minister hospodárstva Peter Žiga.

Žitňanská nemala v zápolení po zmene drogovej politiky ani úplnú podporu svojej strany. Z bojového poľa sa však úplne nesťahuje.

Na získanie podpory koaličných partnerov treba podľa nej čas, a tak neváha po istej dobe vytiahnuť už upravený návrh a o úspešné presadenie dekriminalizácie drog na Slovensku znova zabojovať.

O tom, že pohreb pre návrh nie je konečný, hovoril aj podpredseda vlády Peter Pellegrini.

 

Ako argumentovala Žitňanská?

Na návrhu mali odborníci pracovať od roku 2013.
 
Ministerka spravodlivosti vytiahla do pozornosti tému na Slovensku dlho odsúvanú pod koberec. Áno pre dekriminalizáciu malého množstva drog, hlásal jej návrh.

V prípade trestov však nemala padnúť posledná opona a ich postih sa navrhoval len zmierniť. Znamenalo by to napríklad, že pri prvom zadržanom jointe, marihuanovej cigarete, by bol dotyčný previnilec potrestaný len priestupkom.

 

 

Výkričník s trestným činom by zasvietil až po opakovanom porušení zákona v priebehu 12 mesiacov. Opatrenie by však neplatilo rovnako na všetkých. Pre osoby mladšie ako 18 rokov by vyskočila automatická povinnosť lekárskej diagnostiky, absolvovanie sociálneho poradenstva či dokonca až liečby drogovej závislosti.

Žitňanská tiež argumentovala, že na návrhu pracovala nadrezortná pracovná skupina už od roku 2013 a mal pomôcť k tomu, aby sa zlepšil prehľad o obchodníkoch s drogami, ich potrestanie a tiež jednotná kriminalizácia účastníkov drogami pošpinenej sféry.

Podľa trestného zákonníka platí trest štyri až desať rokov za vyrobenie, dovezenie, kúpenie či predaj alebo prechovávanie omamnej a psychotropnej látky, jedu alebo prekurzoru a tiež tomu, kto túto činnosť sprostredkuje. Trest sa tiež zvyšuje, ak už bol dotyčný za takýto čin odsúdený.

 

Čo navrhuje SaS?

Opozičná strana SaS čiastočnú dekriminalizáciu odmietla. Síce je strana známa svojím liberálnym postojom voči drogovej problematike, v návrhu im prekážala dekriminalizácia aj tvrdých drog. Opatrenie podľa nich nie je vo verejnom záujme a do úvahy prichádza iba marihuana.

Z toho, že sa na Slovensku otvorila táto zatiaľ nepríliš populárna téma sa však saskári tešia a sú otvorení ďalšej diskusii.

 

 

V ich programe je napokon v rámci osobných slobôd práve dekriminalizácia marihuany. Ako uvádzajú aj na svojej stránke, doterajší systém hodnotia ako neúčinný a nedostatočný.

Následok trestného stíhania môže spôsobiť neukončené vzdelanie, záznam v registri trestov a tým sťažené hľadanie zamestnania. Volajú tiež po rozlíšení užívateľov od dílerov a zdôrazňujú liečebné účinky marihuany.

 

A Poliačik?

 Návrh však podporilo novovzniknuté hnutie Progresívne Slovensko. Druhýkrát ho tiež predložil nezaradený poslanec Martin Poliačik, odídenec z SaS, ktorý teraz spolupracuje práve s progresívcami.

Má ísť o ten istý návrh, ktorý predkladala Žitňanská a koaliční partneri ho stopli.

 

 

Odkazoval sa pri tom na úspešnosť v iných krajinách, ako v Portugalsku či Holandsku, kde sa po zmiernení trestov ušetrili peniaze na činnosti súdov, vyšetrovateľov či prokurátorov.

 

Ako sú na tom susední Česi?

Za úspešnou dekriminalizáciou nemusíme vôbec chodiť ďaleko. U českých susedov je od roku 2014 prípustné držanie marihuany do 10 gramov, v prípade hašiša do päť gramov. Dovtedy sa neurčito povoľovalo „malé“ množstvo drogy, čo pri marihuane bolo asi 15 gramov.

Do 10 gramov sa tak teraz držanie drogy považuje iba za priestupok, pri ktorom hrozí pokuta do 15-tisíc českých korún, pri väčšom množstve ide už o trestný čin. Pri jointoch sa o priestupku hovorí, keď je obsah účinnej látky THC menší ako 0,3 %.

 

 

Pestovanie konope sa podľa českej polície posudzuje rovnako ako držanie tejto drogy. Polícia uvádza, že jej konkrétny postup záleží od viacerých okolností, či už od množstva vypestovaného konope, od obsahu THC v rastlinách, či od toho, či sa rastlina pestovala doma alebo vonku.

V prípade iných drog je nelegálne držanie viac ako 1,5 gramu heroínu, jedného gramu kokaínu a 1,5 gramu metamfetamínu.

V Česku sa skloňuje aj téma legalizácie drog, optimistické informácie naznačujú, že by sa tak mohlo stať do 10 až 15 rokov.

Rakúšania sú pred nami tiež o krok vpred. Marihuana je v Rakúsku legálna pre vedecké a medicínske účely. Dekriminalizácia jej malého množstva prebehla v roku 2016, legálny je aj predaj konopných semien a rastlín.

 

 

Ktoré krajiny sú pri drogách miernejšie?

V Poľsku zase minulý júl legalizovali konzumáciu marihuany na liečebné účely, zákon do platnosti vstúpil v novembri. Súčasťou novely zákona bola aj pasáž o legálnom pestovaní marihuany na liečebné účely, ktorá však v parlamente neprešla.

 

 

Droga je inak ilegálna, zákon však dovoľuje ľudí zbaviť obvinení pri zadržaní malého množstva, pričom toto množstvo presne definované nie je, drogy majú byť však určené iba na súkromné požitie.

Od roku 2011 platí sprísnená penalizácia pre obchod s veľký množstvom drog až na 12 rokov väzenia, pri vlastníctve do 10 rokov.

 

A naopak tie prísnejšie krajiny?

V Maďarsku je legislatíva najprísnejšia, v krajine neexistuje ani rozdelenie drog na tvrdé a mäkké a účinky heroínu sú tak v jednej skupine s účinkami marihuany. Zakázané je aj využívanie drog na medicínske účely. Trestný zákonník rozlišuje medzi osobným používaním a predajom.

 

 

Pri malom množstve drogy je za užívanie či držanie trest do dvoch rokov, pri väčších do piatich, prípadne až do 15 rokov.

Na Ukrajine je používanie a skladovanie marihuany nezákonné a patrí do zoznamu obzvlášť nebezpečných omamných látok. Pestovanie bez snahy o predaj je limitované 10 rastlinami, pri držaní do piatich gramov.

 

 

Zástancovia dekriminalizácie drog však volajú po zdvojnásobnení tohto množstva. Do spomenutého limitu sa vyvodzuje administratívna zodpovednosť, nad toto množstvo sa situácia hodnotí ako trestný čin.

 

 

V polovici októbra za dekriminalizáciu protestovali obyvatelia v Kyjeve. Podujatie nazvali Protest slobody a mali ním zdôrazniť požiadavku po dekriminalizácii malého množstva tejto drogy pre osobné a medicínske účely.

 

Ktoré krajiny vo svete treba s drogami ešte spomenúť?

Uruguaj sa v júli stal prvou krajinou na svete, ktorá predáva marihuanu na rekreačné účely, legálna je tak výroba, predaj aj užívanie marihuany.

 

 

K ďalším krajinám, ktoré v hojnosti využívajú marihuanu na lekárske účely patrí Izrael. Platí tam aj miernejšia regulácia rekreačného užívania – držať je možné až 15 gramov tejto drogy a jej fajčenie na verejnosti nie je trestné, užívatelia sú vystavení len hrozbe pokút.

 

 

Okrem toho, THC objavil práve izraelský vedec, Rafael Mechoulam. V poslednom období sa zintenzívnili hlasy po dekriminalizácii marihuany v krajine, droga však zostáva ilegálna.

Koncom roka sa ku krajinám, kde je dekriminalizované užívanie drog pridalo aj Nórsko. 

 

 

Ľuďom namiesto trestného stíhania tak teraz pripadne skôr liečba. Nórsko tak nasleduje iné európske krajiny ako marihuanovým oparom známe Holandsko či aj Portugalsko.

Francúzska vláda tiež koncom januára tiež oznámila, že chce fajčenie marihuany postihovať menšími, za to však okamžitými pokutami. Francúzsko patrí ku krajinám s najtvrdšími zákonmi za užívaniu drogy.

 

 

Zdroj: focus.hnonline.sk