Ako sa drogy dostávajú Slovákom do rúk? Ich cesta do EÚ je nebezpečná

Foto: WEB / refresher.sk
Konopkar, 2. februára 2018

Cesta kokaínu, marihuany či pervitínu z fariem až do Európy je plná rizika a smrti.

Mnoho z ľudí, ktorí tento článok čítajú, už rekreačne požilo nejaké množstvo ľahkých drog. Samozrejme, tou najpodstatnejšou časťou látky je samotný účinok a jeho intenzita či dĺžka. Netreba zabúdať ani na farbu, konzistenciu či prípadný pach. Drogy však majú na pozadí ďalší zaujímavý príbeh, ktorý sa odohral ešte pred ich požitím. Predtým, ako sa omamné či psychotropné látky mohli dostať do ľudského tela, musia prejsť dlhou cestou od výroby po distribúciu.

 

 

Ako vrecko s práškom ovládlo svet

Úžasným príkladom je legendárny kokaín, ktorého príbehu a dôsledkom venovali Channel 4 a Netflix celý seriál, Narcos. Ten je priam až zarážajúco presný a mapuje všetko od začiatkov masovej výroby kokaínu až po bombové útoky a politické hry, ku ktorým vojna medzi viacerými drogovými kartelmi viedla.

Kokaín sa začal v 80. rokoch masovo vyrábať na poskrývaných farmách v Kolumbii. Na začiatku bol distribuovaný medzi lokálnym obyvateľstvom, no ľudia si po čase uvedomili, že za zábavu, ktorú prináša biely prášok, by si niektorí ľudia boli ochotní poriadne zaplatiť. Los Angeles, New York či Florida s Miami sa veľmi rýchlo stali vytýčenou destináciou vznikajúcich drogových kartelov.

 

 

Escobar bol prvý

Samozrejme, priniesť kokaín v kufri nikto nemohol, no americké úrady vtedy drogu vôbec neočakávali, a tak mal kokaín roky takpovediac otvorené dvere. Stačilo byť trošku kreatívny a vrecká s práškom inteligentne poskrývať (napríklad do ľudského žalúdku) a nasadnúť na obyčajné lietadlo do amerického veľkomesta.

Gram sa v USA predával aj za 100 dolárov a z úplne prvého drogového zoskupenia sa stalo kokaínové impérium, známe tiež ako Medellínsky kartel. Na čele stál kto iný než Pablo Escobar a aj keď je ten dnes už dávno mŕtvy, kartel obklopený miliónmi dolárov, vraždami a oddanosťou funguje ďalej a biely prášok sa dômyselnými cestami do USA dostáva naďalej. Samozrejme, Spojené štáty americké sa poučili a vtedajšie spôsoby pašovania už dávno nefungujú.

 

 

Na dlhé vzdialenosti treba kreativitu

Spoliehať sa dnes treba na podplácanie v miliónoch dolárov či neuveriteľne dômyselné skrýše ako napríklad v ananásoch. Pestovanie koky sa medzi časom rozšírilo z Kolumbie aj do Bolívie a Peru a ide o jediné štáty, kde sa rastlina pestuje vo veľkom. Treba spomenúť aj sedem obrovských mexických kartelov, ktoré ovládajú celú drogovú scénu v krajine, no zaoberajú sa len redistribúciou a vymýšľaním nápadov, ako dostanú balíčky s kokaínom za americkú hranicu.

Kokaínové prístavy Európy sú Španielsko a Portugalsko. Práve nákladné kontajnery prichádzajúce do juhoeurópskych metropol predstavujú obľúbený spôsob pre prepravu drogy. Ročne moria precestuje 420 miliónov týchto kontajnerov a dáva zmysel, že sa nemôžu prekontrolovať všetky. Prepravovať kokaín po európskej pevnine je potom už jednoduché, špeciálne za čias Schengenského priestoru.

 

 

Kvalitný heroín precestuje dlhú cestu

Podobný príbeh skrývajú aj ostatné drogy. Heroín, morfín či metadon sú postavené na báze ópia a teda maku siateho. S ním sa slovenská legislatíva nekamaráti, no ázijské štáty si z toho ťažkú hlavu nerobia. Práve východ je miestom, odkiaľ pochádzajú najväčšie zásoby maku. Štáty ako Pakistan, Afganistan, Mjanmarsko a Laos dominujú v pestovaní ilegálnej rastliny, no samotné chemické spracovanie mnohokrát nechávajú na iné časti sveta.

A o to sa už starajú všetky vyspelé časti planéty. Severná Amerika, Argentína, Čína, Austrália a v podstate celá Európa sa rovnomerným dielom starajú o chemické spracovanie privezených rastlín, a tiež o výrobu iných syntetických látok.

 

 

Vypestovať piko nie je vôbec náročné

Paradoxne, kompletne legálnymi rastlinami sú chvojníky, ktoré zvládne každý pestovať aj v teplejších častiach Slovenska (alebo v skleníkoch). Vo svete nie sú chvojníky takmer vôbec regulované a kúzelné sú obsahom efedrínu, v konečnom výsledku slúžiaceho na výrobu metamfetamínu/pervitínu.

Vzhľadom na to, že sa rastlina uspokojí s miernym a subtropickým pásom, netreba ju dovážať a vo veľkom je pestovaná v Európe, Spojených štátoch amerických, Číne i Austrálii. Mimochodom, Slovensko a Česko sú spolu s Nemeckom najvýkonnejšími producentmi metamfetamínu v Európe. Na našom území sú ukryté desiatky laboratórií, pričom mnoho z nich bolo objavených najmä v hlavnom meste a na severe krajiny. Podobne tomu je aj pri kokaíne.

 

 

Podpora domácich produktov

Konope je jedna z tých rastlín, ktorá pre svoj účinok nepotrebuje žiadnu úpravu a používalo sa už tisícky rokov dozadu po celom svete. Paradoxne, kým sativupoužívajú ľudia celé storočia, odroda indica bola oficiálne botanikmi objavená až v roku 1924. Konope sa dnes používa na výrobu oleja, oblečenia či paliva a niet tak divu, že až na najprestížnejšie kúsky marihuana svet veľmi neoblieta.

 

 

Samozrejme, pašovanie medzi krajinami stále relevantné je. Potvrdzuje to napríklad fakt, že po legalizácii marihuany v Kalifornii sa násilie na americko-mexickej hranici znížilo o trinásť percent, za čo samozrejme môže menší dopyt po produktoch z Mexika.

Každý región si je však poväčšine zodpovedný za vlastnú produkciu a aj keď existujú malí dealeri pestujúci v kochlíkoch na balkóne, tí väčší majú značne rozmerné farmy, skleníkové i pod holým nebom. Cieľovou skupinou však často nebývajú odevné závody, no ruksaky dealerov, ktorí následne čarovnú rastlinku vozia po celom Slovensku dohodnutým ľuďom.

 

 

Zdroj: refresher.sk

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články
Lajkujte konopkar.sk a dostávajte aktuálny konopný obsah v slovenčine.