Ako sú na tom slovenské zákony s drogami?

Foto: refresher.sk
Konopkar, 28. decembra 2017

Samozrejme, každý z nás, kto kedy požil nejaké zakázané omamné či psychotropné látky, si uvedomuje riziko spojené so všetkými legislatívnymi obmedzeniami, ktoré sprevádzajú toto zakázané ovocie.

Všetci tak nejak vieme, že by sme to nemali robiť, no čo nám v skutočnosti hrozí, aké sú potenciálne sankcie a čo všetko je na Slovensku povolené?

V prvom rade, pojem droga síce nájdeš v slovenských slovníkoch i v hovorovej reči, naše zákony však o ňom nikdy nepočuli.

Máme alkoholické nápoje, omamné látky, psychotropné látky a podobne. Samozrejme, pojem droga je veľmi subjektívny, no ak sa budeme riadiť čisto slovníkovou definíciou, ide o návykový omamný prostriedok, ktorý mierne pôsobí na nervovú sústavu. Zvyčajne je rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, môže sa používať na výrobu liečiv. Definitívne medzi ne tak spadajú i alkohol a nikotín, aj keď sa im venuje úplne iný zákon než drogám.

 

Podľa zákona

Omamné látky sú látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami.

§ 2 Zákona o om. látkach, psychotr. látkach a prípravkoch, 139/1998 Z.z., ods. 1

 

Medzi omamnými a psychotropnými látkami je rozdiel, ako vidíš v zákonnej definícii. Slovenská legislatíva tvrdí, že návykovosť spôsobujú len omamné látky. Psychotropné sa skôr špecializujú na jednorázový zážitok a ich celkový vplyv na človeka nie je taký závažný. Medzi omamné látky patria napríklad konopné extrakty, ópium, morfín heroín, kodeín, kokaín.

 

 

Psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami.

§ 2 Zákona o om. látkach, psychotr. látkach a prípravkoch, 139/1998 Z.z., ods. 2

 

Medzi psychotropné látky patria metamfetamín, amfetamín, psilocybín (hríbiky), THC, LSD, extáza a MDMA, barbital či napríklad diazepam. Všetky omamné a psychotropné látky sú vyznačené v obrovskom Zozname omamných látok a psychotropných látok a nájdeš ho napríklad na tomto odkaze.

 

 

Nekonečný zoznam

Treba pochopiť, že legislatíva sa na omamné a psychotropné látky pozerá ako na potenciálne liečivá, nie ako na ilegálne rozptýlenie po večeroch. Tak k nim pristupuje takmer každý zákon a podľa toho sa aj delia na tri časti.

Omamné a psychotropné látky prvej skupiny, ako napríklad rastliny konope, heroín, psilocybín či MDMA môžu byť používané na výrobu liekov, no nemôžu byť primárnym liečivom.

Látky druhej skupiny sú látky, ktoré potenciálne môžu pôsobiť ako liečivé časti liekov a majú vysokú návykovosť – napríklad kokaín, amfetamín, ópium, THC či morfín.

Tretia skupina sú takisto látky hrajúce hlavnú úlohu, no ich návykovosť je nízka. Reč je napríklad o kodeíne či diazepame.

Toto však nerieši samotné Slovensko, ale OSN a jej Medzinárodný úrad pre kontrolu omamných látok a niekoľko dohôd s Európskou úniou.

 

 

Načo to je dobré?

Kategórie omamných a psychotropných látok určujú niečo ako „vážnosť“ alebo „intenzitu“ látky, podľa čoho existujú rôzne obmedzenia.

Napríklad, látky druhej a tretej  (ópium, kokaín, kodeín) skupiny možno na území Slovenska „pestovať, spracúvať, vyrábať, dovážať, vyvážať, vykonávať tranzit, veľkodistribúciu, výdaj, výskum, výučbovú a expertíznu činnosť“ a len v prospech zdravotnej alebo veterinárnej spoločnosti.

Látky prvej skupiny (heroín, MDMA, konope) sú zasa používané čisto len na výskum a výučbu, s výnimkou konope, kde je využitie aj priemyselné. Samozrejme, držanie, prechovávanie, vlastníctvo a takmer všetko, čo ti len napadne, je v súvislosti so všetkými látkami na zozname zakázané.

 

Zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami môže len fyzická osoba,
(…) a to na základe povolenia, ktoré vydáva ministerstvo.

§ 4 Zákona o om. látkach, psychotr. látkach a prípravkoch, 139/1998 Z.z., ods. 1

 

Držať ich môžu len ľudia s potvrdením od Ministerstva zdravotníctva a tiež policajti, colníci, príslušníci vojenskej polície, Slovenskej informačnej služby a Zboru väzenskej a justičnej stráže.

 

 

Zelené rastlinky

Slovenské zákony sa v dvoch paragrafoch špeciálne venujú pestovaniu veselých rastlinek, a to koky, konopy a maku siateho.

Koku pestovať nemôžeš v žiadnom prípadekonopu môžeš len s povolením na priemyselné alebo výskumné účely. Ďalší predpis ti umožní spracúvať z konopy aj niečo iné než semienka.

Mak siaty zasa môžeš pestovať úplne bez povolenia, pokiaľ je to na potravinárske účely a hospodárska plocha nepredstavuje viac než 100 metrov štvorcových. Na všetko ostatné potrebuješ papiere z Ministerstva zdravotníctva.

Navyše, protidrogová politika je v týchto paragrafoch poriadne vyhrotená a do porastu konopy či maku siateho nemôže nikto vstupovať, okrem držiteľa povolení. Iné poľnohospodárske rastliny podobným obmedzením nedisponujú.

 

Nepríjemné tresty

Slovenský Trestný zákon je ohľadne omamných a psychotropných látok veľmi priamočiary a prísny.

 

Kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, (…) potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

§ 171 Trestného zákona, 300/2005 Z.z., ods. 1

 

Nezávisiac na kategórii, v ktorej sa droga nachádza. Za výluh z konopy je teda rovnaký trest ako napríklad za kokaín. Pri jednotlivých činnostiach sú však sumy odlišné. 

Tri až desať rokov ťa čaká, ak spomínané látky vyrábaš, prevážaš, dávaš prepravovať, kupuješ, predávaš, vymieňaš, zadovažuješ, vyvážaš alebo dovážaš.

 

 

Áno, presne tak – požívať drogy je legálne, držba nie

Desať až pätnásť rokov odňatia slobody čaká toho, kto už bol raz za túto činnosť odsúdený, osobu práve v liečení z drogovej závislosti. Tiež ak sa nezákonná činnosť previnilca dotýka chránenej osoby alebo je špeciálne závažná či vo „väčšom“ rozsahu.

Pätnásť a dvadsať rokov odňatia slobody sa udeľuje tomu, kto nezákonnou činnosťou spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, ak sa jeho činnosť dotkne osoby mladšej než pätnásť rokov a ak je rozsah „značný“.

Ani to však nie je koniec. 

Dvadsať až dvadsaťpäť rokov, ak niekto spôsobí smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám, ak je členom nebezpečného zoskupenia a ak je rozsah „veľký“.

Treba spomenúť, že za posledné roky ponúkli mnohé liberálne politické strany plno návrhov a sľubov na zvoľnenie sankcií, nikdy však nič neprešlo. Posledné svetielko nádeje svieti z tohtoročného júla, kedy navrhlo zníženie trestov Ministerstvo zdravotníctva.

Biznis s drogami tak ponúka slušný zárobok, no i poriadne riziká, z ktorých sa vymotať nie je vôbec jednoduché. Stále sme však so sankciami neskončili, paragraf § 173 sa totiž venuje zariadeniam, ktoré sa používajú na výrobu omamných či psychotropných látok.

Pokiaľ ide o obyčajnú podomovú činnosť, tresty sú jeden až päť rokov, pri ziskovej a prospechovej činnosti však môže páchateľ skončiť za mrežami až na pätnásť rokov.

 

 Zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, 139/1998 Z.z.

 

Trestný zákon, 300/2005 Z.z.

 

Zdroj: refresher.sk

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články