Vedci skúmajú, prečo sa u nás voči drogám postupuje represívnejšie

Foto: WEB
Konopkar, 30. novembra 2017

Špecifický vplyv na šírenie sociálno-patologických javov má v súčasnej dobe nepochybne aj rýchlosť kultúrnych a sociálnych zmien. Mjr. Mgr. Dušan Gavalér z Národnej protidrogovej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite uvádza, že tieto zmeny predbiehajú prirodzený generačný posun v mnohých životných postojoch.

„Súčasné sociálne hodnoty a štandardy sú odmietané a pre nové chýbajú podmienky a vzory s jasnou štruktúrou. Do osobného, rodinného a sociálneho života sa negatívne premieta aj identifikácia s nevhodnými vzormi postojov a správania, destabilizácia súčasných noriem a hodnôt a s tým spojený stres a neistota.“

Táto situácia so sebou podľa neho prináša i mnoho sociálno-patologických dôsledkov. „Napríklad snahu rýchlo sa priblížiť novému životnému štýlu. Niektorí osobnostne nezrelí jedinci ho chápu ako súbor hmotných znakov, ktoré je potrebné dosiahnuť za každú cenu, a to aj za cenu nelegitímnych metód súvisiacich s drogovou kriminalitou.“

Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied rieši projekt s názvom Drogová politika na Slovensku a v iných krajinách, ktorý pátra aj po tom, prečo je slovenská drogová politika v porovnaní s inými európskymi krajinami a hlavne s Českou republikou represívnejšia.

„Je to obrovský rozdiel, pričom sme boli jedna krajina. Posledných 5 – 6 rokov platia extrémne odlišné trestné úpravy,“ hovorí vedúci projektu Mgr. Robert Klobucký, PhD. zo Sociologického ústavu SAV. Drogovú problematiku analyzuje od roku 1989 až po súčasnosť.

Dôvody rozdielov medzi krajinami je podľa neho hneď niekoľko: konzervatívnejšia verejná mienka, dominancia rezortov presadzujúcich právo pri tvorbe drogovej politiky či rozdielne skúsenosti s drogami v oboch štátoch.

„Na rozdiel od 90. rokov je heroín podľa zistení čoraz menej populárny, no rozširuje sa pervitín a marihuana, ktorých distribúcia a výroba sa často dostáva pod kontrolu organizovaného zločinu.“

Časovanú bombu vidí Mgr. Robert Klobucký, PhD. najmä v nových syntetických drogách. Pri nich totiž vždy nejaký čas trvá, kým sa  analyzujú ich negatívne účinky a dostanú sa na zoznam zakázaných látok.  Vedec tiež upozorňuje, že informácie o rozšírenosti drog môže skresľovať fakt, že ľudia sa v dotazníku k ich užívaniu nepriznajú.

Momentálne najspoľahlivejšou metódou na zistenie miery užívania drog je podľa neho analýza odpadových vôd, ktorú na Slovensku robia vedci zo Slovenskej technickej univerzity od roku 2013. Najväčší rozdiel medzi dotazníkovým výskumom a analýzou vôd vyšiel podľa vedca pri užívateľoch kokaínu.

Aký je ale vlastne stav drogovej kriminality v Slovenskej Republike? Podľa Národnej protidrogovej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru tento stav odráža početnosť a kvantitatívnu charakteristiku trestných činov alebo osôb, ktoré ich spáchali v absolútnych číslach.

Organizovaná trestná činnosť netvorí samostatnú kategóriu štatistických ukazovateľov drogovej trestnej činnosti, ale takouto formou páchané trestné činy sú štatisticky zahrnuté v kategóriách.

V sledovanom období drogová kriminalita oscilovala v priemere okolo 1 832 prípadov ročne. Najmenej skutkov bolo podľa protidrogovej jednotky zaznamenaných v roku 2005, a to 1 638 prípadov, v roku 2006 sa zaznamenalo 1 722 prípadov a najvyšší počet v roku 2007 – až 2 135 prípadov. Z predložených štatistických ukazovateľov drogovej trestnej činnosti vyplýva stúpajúci trend evidovanej drogovej kriminality. V roku 2007 bol najvyšší počet prípadov v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji.

Podľa Národnej protidrogovej jednotky počet trestne stíhaných osôb v sledovanom období osciloval v priemere 1 427 osôb. Najmenej trestne stíhaných osôb bolo v roku 2006, a to 1 256 osôb, v roku 2005 bolo trestne stíhaných 1 308 osôb a najvyšší počet v roku 2007 – až 1 717 osôb. V roku 2007 medzi najčastejšie trestne stíhané osoby patrili nezamestnaní, osoby so základným vzdelaním a osoby vo veku 18 – 30 rokov.

PhDr. Ingrid Hupková, PhD., psychologička, psychoterapeutka z kabinetu sociálnej prevencie Národného osvetového centra hovorí, že v snahe o prevenciu drogových a iných závislostí je podnetná výmena skúseností – vzájomné porovnanie využívaných metód, foriem, princípov a stratégií, ale aj konkrétne realizovaných aktivít, projektov a programov.

„Bolo by nevhodné a prinajmenšom veľmi zjednodušené vidieť cieľ prevencie drogových závislostí iba v jednoduchom odovzdávaní vedomostí o alkohole a ostatných drogách a o správaní vo vzťahu k nim. Dôležitú úlohu v tomto smere zohráva pôsobenie na hodnotový systém adresáta prevencie a podpora žiaducich postojov k drogám a závislosti“.

Ciele protidrogového edukačného pôsobenia je možné podľa nej rozdeliť na dve základné oblasti: výchovu k zdravému životnému štýlu, zvyšovanie odolnosti detí a mládeže proti negatívnemu pôsobeniu ponuky drog a proti ďalším sociálno-patologickým javom.

 

Uvádza ďalej princípy programov prevencie v politike verejného zdravia z pohľadu Európskej únie. Tie sú špecifikované takto:

  • Prevencia má zásadne za cieľ posilniť individuálnu zodpovednosť jednotlivca za svoje zdravie i zdravie iných, ako aj umožniť túto zodpovednosť realizovať.
  • Je potrebné dbať o to, aby sa pri rozvíjaní prevencie nezvyšovala ilúzia, že všetky problémy zdravia sa môžu vyriešiť. Program prevencie by v žiadnom prípade nemal vyvolávať falošné nádeje.
  • Verejná moc vo všeobecnosti nezasahuje do spôsobu života obyvateľov, ale aktivity prevencie môžu zabrániť niektorým druhom správania, považovaným za morálne škodlivé alebo škodlivé voči iným (fajčenie na verejnosti).
  • Je dôležité predísť zväčšeniu rozdielov v zdraví pri implementácii preventívneho programu, napríklad zdravšie skupiny by mali väčší úžitok a skupiny s poškodeným zdravím žiadny. Programy prevencie musia byť dostupné všetkým členom cieľovej skupiny.
  • Odporúča sa rozvíjať informačné a vzdelávacie programy o zdravom spôsobe života alebo prevencii zdraviu škodlivých javov tak, aby boli zdrojom informácií pre cieľovú skupinu.
  • Treba dbať o to, aby kampaň pri programe nepredstavovala cieľovú skupinu v negatívnom svetle, aby ju nediskriminovala. Prevencia by nikdy nemala mať kritický charakter vo vzťahu k obetiam.

 

Robert Klobucký zo SAV v rámci svojho výskumu spolupracuje s Národným monitorovacím centrom pre drogy, ktoré zhromažďuje informácie o užívaní drog a koordinuje protidrogovú politiku na Slovensku. Úlohou centra je každoročne vydávať  správu o stave na Slovensku, ktorá je potom súčasťou celoeurópskej štúdie. Obsahuje zdravotnícke štatistiky, z ktorých vyplýva úmrtnosť, počet liečených na jednotlivé typy drog či štatistiky prokuratúry a polície.

Centrum robí aj populačné výskumy verejnej mienky. „Respondentov sa pýtajú nielen na užívanie drog, ale aj na to, či by vedeli zohnať drogu, ako sú podľa nich jednotlivé typy drog škodlivé či aký majú názor na drogovo závislých,“ vysvetľuje Klobucký, ktorý s centrom spolupracuje na analýze, vyhodnotení  a niekedy aj na samotnom dizajne prieskumu.

Spolu s rozhovormi s ľuďmi zainteresovanými na tvorbe drogovej politiky, ale aj s ľuďmi, ktorí so závislými pracujú, sa z dát dá vyskladať komplexná mozaika drogovej situácie na Slovensku. Tá môže byť prospešná ako pre laikov, tak pre odborníkov či zákonodarcov.

Informácie poskytli: Mgr. Robert Klobucký, PhD. zo Sociologického ústavu SAV a Mjr. Mgr. Dušan Gavalér z Národnej protidrogovej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite 

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

 

Zdroj: vedanadosah.cvtisr.sk

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články
Lajkujte konopkar.sk a dostávajte aktuálny konopný obsah v slovenčine.