Spoločné súvislosti medzi liekmi od bolesti a kanabinoidmi

Foto: dennikn.sk/blog
Konopkar, 10. novembra 2017

Ide o na prvý pohľad prekvapivú súvislosť, ale vieme o nej už niekoľko rokov.

O kanabinoidoch som už písal v súvislosti so schizofréniou, ale téme marihuany sa venujem už dlhšie, naposledy v zmysle potenciálne priaznivých účinkov jej legalizácie. Dnes však bude reč o niečom na prvý pohľad vyslovene prekvapivom: o vzťahu medzi bežne užívanými liekmi proti bolesti s mozgu vlastnou „marihuanou“.

 

Mozgu vlastná „marihuana“

Marihuana by na človeka neúčinkovala, keby v ľudskom mozgu neexistovali špecifické miesta, na ktoré môže pôsobiť. V tele existujú pre rôzne druhy látok rôzne receptory, čo sú vlastne zámky, do ktorých daná látka, napríklad Δ9-tetrahydrokanabinol (hlavná psychoaktívna zložka marihuany), zapadne ako kľúč. Potom, čo sa v svojej jedinečnej zámke otočí, začnú sa diať veci, teda prebehnú určité fyziologické reakcie ako odozva na toto odomknutie.

Δ9-tetrahydrokanabinol je však kanabinoid z vonku. Ako som už načrtol, mozog má svoje vlastné kanabinoidy, ako ich má aj telo. Keďže si ich syntetizujeme – ani nevieme ako – sami, nazývajú sa endokanabinoidy(podobne existujú aj mozgu vlastné „opiáty“, ktoré nazývame endogénne opioidy).

Najznámejšie a najviac preskúmané sú anandamid a 2-arachidonylglycerol. Patria medzi neurotransmitery, čo sú látky, ktoré slúžia na prenos elektrického impulzu z jedného nervového zakončenia na druhý neurón cez synaptickú štrbinu, do ktorej sa uvoľnia po špecifickom podráždení. Unikátnou vlastnosťou endokanabinoidov je však to, že idú v opačnom smere, čiže nie z presynaptického neurónu do postsynaptického neurónu, ale naopak, čím ovplyvňujú deje v presynaptickom, nie postsynaptickom neuróne.

Tento mechanizmus opačného smeru má aj príslušný názov a volá sa retrográdna neurotransmisia. Ďalšou špecifickou vlastnosťou endokanabinoidov je, že sa neuskladňujú v žiadnych vezikulách, ako iné známe neurotransmitery (sérotonín, noradrenalín alebo dopamín), ale sa syntetizujú na požiadanie, čiže v situácii okamžitej potreby. V tele teda neexistuje žiadna zásobáreň endokanabinoidov.

Endokanabinoidy sa uvoľnia z postsynaptického neurónu do presynaptického neurónu, kde pôsobia ako kľúč vo svojej zámke, a tou sú endokanabinoidové receptory, CB1 a CB2. Potom, čo prostredníctvom nich vykonajú to, čo treba, čo je zväčša utlmenie uvoľňovania iného neurotransmiteru v rámci jemnej regulácie jeho činnosti, sú okamžite degradované.

 

Obr. 1. Klasický neurotransmiter sa udržiava v termináloch neurónu v zásobe, vo vnútri synaptických vezikúl. Pri špecifickom podráždení dochádza k uvoľneniu neurotransmiterových molekúl do synaptickej štrbiny, kde pôsobia na svoje postsynapticky umiestnené receptory. Uvoľneniu neurotransmiterov obvykle predchádza vtok vápnika do bunky. Obrázok autora.

 

 

Obr. 2. Schematické znázornenie pôsobenia endokanabinoidov, ktoré znižujú uvoľňovanie iných neurotransmiterov. Potom, čo sa endokanabinoidy vytvoria na požiadanie v postsynaptickom neuróne, uvoľňujú sa v opačnom smere, pričom pôsobia na endokanabinoidové receptory presynaptického neurónu. Nasleduje kaskáda dejov, medzi ktorými je i utlmenia vtoku vápnika, stimulácia výtoku draslíka a výsledné utlmenie uvoľňovania neurotransmitera. Obrázok autora.

 

Analgetiká

Ako pôsobia lieky proti bolesti, zápalu a horúčke, ktoré poznáme pod názvom nesteroidné antiflogistiká(diklofenak, nimesulid, kyselina acetylsalicylová, paracetamol či obľúbený ibuprofén)? Potláčajú aktivitu enzýmu cyklooxygenézy-2, ktorá vedie k vzniku prostanoidov, z ktorých mnohé podmieňujú práve bolesť a zápal.

 

Endokanabinoidy a bolesť

Endokanabinoidové receptory patria medzi najrozšírenejšie receptory v mozgu, pričom sa nachádzajú aj v oblastiach, ktoré zodpovedajú aj za pociťovanie bolesti. Okrem talamu (jeho funkciou je regulovať informačný tok, prichádzajúci do mozgovej kôry, vrátane informácií o bolesti), amygdaly (v preklade „mandľa“ – áno vážení, aj v mozgu máme dve mandle, pričom majú rolu v spracovaní negatívnych emócií, združených s bolesťou) sú aj v oblastiach, vyslovene zodpovedných za pochody bolesti, ako je sivá hmota v okolí mozgomiechového mokovodu (substantia grisea periaqueductalis) a želatínová hmota v mieche (substantia gelatinosa; teda v nervovom systéme máme aj želatínu – nielen prví, ale aj dnešní anatómovia sú potravinovými metaforami doslova posadnutí).

Endokanabinoidy a aktivácia endokanabinoidových receptorov má analgetický účinok. To je aj dôvod snáh o legalizáciu liekov na báze marihuany proti bolesti v prípade chronických alebo terminálnych ochorení. Že kanabinoidy pomáhajú proti bolesti je teda dobre známa skutočnosť.

 

Od ibuprofénu k endokanabinoidom

Zdá sa, že jeden z analgetických mechanizmov nesteroidných antiflogistík by mohla byť aj podpora telu vlastných endokanabinoidov. Lieky proti bolesti môžu tlmiť enzým, ktorý rozkladá endokanabinoidy (hydrolázu amidu mastných kyselín), čím zvyšujú ich životnosť a predlžujú ich pôsobenie. Ukazuje sa však, že aj samotná cyklooxygenáza-2 sa môže podieľať na rozklade endokanabinoidov, pričom tým, že je liekmi proti bolesti tlmená, sa degradácia endokanabinoidov znižuje.

Ide o na prvý pohľad prekvapivú súvislosť, ale vieme o nej už niekoľko rokov. Otázka je, do akej miery sa práve tento mechanizmus podieľa na analgetickom účinku zmienených liečiv, a do akej miery by mohol zodpovedať za ich tendenciu k závislosti, pretože aj tieto analgetiká (nielen opioidové) môžu byť zneužívané, s čím majú napokon problém nielen algeziológovia a psychiatri, ale najmä samotní pacienti.

 

Autor: Michal Patarák

 

Zdroj: dennikn.sk/blog

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články
Lajkujte konopkar.sk a dostávajte aktuálny konopný obsah v slovenčine.