Konopkar

Juraj Styk patril do tímu lekárov, ktorí v ČSSR skúmali účinky psychedelických látok. Aj neskôr, keď po auguste ʼ68 odišiel do zahraničia, mal možnosť legálne s nimi pracovať.

V akom období ste sa výskumu venovali v bývalom Československu?

Výskum terapeutických možností LSD sa u nás začal už koncom päťdesiatych rokov. Existovalo štrnásť európskych pracovísk a jedno z vedúcich bolo v Prahe. Tu bolo aj vedecké zastupiteľstvo firmy Sandoz, ktoré psychiatrov informovalo o všetkých liekoch, čo firma produkovala. Ich záujmom bolo, aby sme LSD vyskúšali, preto sme ho mali k dispozícii.

Na výrobu získala neskôr licenciu aj československá Spofa a kyselinu lysergovú pod názvom Lysergamid vyrábala aj ČSSR. Dostali sme ju k dispozícii, aby sme ju vyskúšali najprv na sebe. Išlo o jednu z indikácií, aby sme sa vďaka vlastnej skúsenosti mohli lepšie vžiť do duševného života pacientov.

Pamätáte si na svoju prvú skúsenosť so zmeneným stavom vedomia?

Bolo to v jedno pracovné popoludnie na klinike v Bratislave. Poprosil som kolegyňu, aby ma sprevádzala. Sadol som si v pracovni do fotelky a proces sa začal celkom dobre. Kolegyňa mala za úlohu celý priebeh protokolovať a keďže som si zrejme čosi mrmlal a nerozumela mi, niečo sa ma spýtala, a vtom sa v mojich očiach začal meniť jej výzor. V črtách jej tváre sa mi zjavila veľmi nepríjemná učiteľka z prvej triedy ľudovej školy. Videl som seba stáť zahanbene pred tabuľou v situácii, keď som čosi nevedel. Učiteľka ma na dôvažok ešte viac ponížila.

Situácia mi ukázala, čo všetko, o čom ani nemáme poňatie, môže byť ešte obsahom podvedomia. Z celkom neutrálnej nálady som sa dostal do smútku a pocitu zahanbenia. Sprvu som to bral ako experiment, ale vďaka tomuto zážitku som zistil, že látka dokáže z podvedomia vyniesť na svetlo staré traumy a môže mať preto terapeutický účinok.

Ako ste sa k experimentom dostali?

Už v predatestačnej výučbe som prišiel do kontaktu s profesorom Stanislavom Grofom, ktorý sa výskumu venoval. Grof neskôr v šesťdesiatom ôsmom emigroval do Spojených štátov a prevzal tam jedno výnimočné pracovisko v štáte Maryland v Baltimore, ktoré sa špecializovalo čisto na túto oblasť. Pravdepodobne som dnes v tejto oblasti jediný, kto sa zo Slovenska témou kedysi zaoberal a mal možnosť ešte raz legálne s týmito substanciami pracovať.

V jednom rozhovore ste povedali, že ten, kto nikdy neužil psychoaktívnu látku, nemôže porozumieť jej prednostiam. Ako ste to mysleli? V čom je skúsenosť neprenosná?

Ide o jedinečnú skúsenosť, pri ktorej sa stiera vyhrotená polarita konfliktných stavov – nenávisti a lásky alebo nepokoja a vyrovnanosti. Človek má pocit, že je sám sebou a súčasne akoby sa menil jeho duševný svet. Vo vnímaní, myslení aj cítení sa otvárajú brány k vedomiu, ktoré nie je každodenné. Zo začiatku sa človek príliš zaoberá sebou, ale ak sa mu podarí preskočiť túto bariéru a byť akýmsi pozorovateľom, dokáže vnímať aj širšie súvislosti. Človek si uvedomí, že je súčasťou niečoho väčšieho a môže získať zdravý nadhľad a pokoru. Ľudia, ktorí majú skúsenosti s meditáciou, prežívajú podobný pocit vnútorného mieru a pokoja a uvedomujú si, v akom strese a vnútornom nepokoji žijú v každodennom živote.

Pod vplyvom psychoaktívnej látky však mnohí referovali o hororovej skúsenosti.

Mladí ľudia berú drogy veľmi nevhodne a pre zábavu. Hororové zážitky sú často vyprovokované zlými okolnosťami, čo znamená, že človek sa teší, je extatický, a zrazu sa vo vedomí otvorí priestor, ktorý bol veľmi dobre ukrytý a človek dostane strach, euforický stav sa zvrtne. V psychiatrickej praxi človeka sprevádza odborník, pacientovi môže pomôcť spracovať zážitky hoci aj spred dvadsiatich rokov, aby ich prekonal a pozitívne integroval.

Zdroj: sme.sk