Konopkar

V mojom predošlom komentári, ktorý nájdete tu, som sa venoval prohibícií z hľadiska filmovej tvorby. V dnešnom sa pozriem na prohibíciu z pohľadu medzinárodných dohôd a ľudských práv. Komentár pre Vás pripravil redaktor Andread.

Nástup a rast represie

Vystrašená a čo sa týka konope nevzdelaná verejnosť, časom zaujala aj medzinárodný dohľad – zo strany OSN ako aj farmaceutických kartelov. Ich monopolná pozícia a kroky v sedemdesiatich rokoch znemožnili výskum konope, poľnohospodárske využitie a spoločnosť ostala neinformovaná.

Delegáti na konferencii o dohovore

Po druhej svetovej vojne pochopiteľne nebol čas a priestor na interkontinentálnu represiu, pretože ľudstvo malo existenčné a ekonomické ťažkosti. Taktiež nebol priestor na objektívnu a vedeckú osvetu prírodnej farmakológie, takže spoločnosť nebola dostatočne uzrozumená a pripravená na celoplošný verdikt. Napriek tomu sa však našla iniciatíva aj čas pokračovať v zákazoch v medzinárodnej úrovni a sile.

Prohibícia v medzinárodných dohodách

Spojené národy začali v roku 1961 uplatňovať najvplyvnejšiu medzinárodnú prohibičnú dohodu – Jednotný dohovor o omamných látkach (Single Convention on Narcotic Drugs).

Jednotný dohovor o omamných látkach

Na základe dokumentu sa členské krajiny dohodli, že psychotropné látky (okrem alkoholu a syntetických liekov na predpis) budú môcť byť maximálne dekriminalizované. Avšak prísnejšie reštrikcie a postihy budú autonómnou záležitosťou jednotlivých krajín. Zjednodušene povedané, legalizačné procesy boli medzinárodne (niekde aj spoločensky) odsúdené k neúspechom, avšak tresty si každý členský štát mohol určiť podľa seba a do takej miery do akej uzná za vhodné. Dohoda sa uplatňovala až do roku 1971 a odborná verejnosť či tlač bola výberovo prizvaná (aj neprizvaná). Naopak členovia OSN a farmaceutické spoločností mali v tomto procese monopolné a rozhodujúce postavenie.

Reťazová reakcia

Aplikáciou tejto zmluvy sa odštartovala vôľa obmedzovať konope v oblastiach výskumu, medicíny aj poľnohospodárstva – medzinárodne aj spoločensky. Držba marihuany sa vo väčšine krajín sveta nastavila do trestnoprávnej roviny a voľne rastúce konope sa priebežne likvidovalo „v záujme bezpečnosti“.

Pohľad na konferenciu o dohovore

Medzinárodný dohovor preukázal, že bez odbornej diskusie či prizvania médií sa dá odčleniť veľká časť rastlinstva od človeka. Bolo rozhodnuté preferovať represívny prístup pred vedeckým a to len preto, že si to údajne väčšina národov priala v kľúčovom momente. Zmluva za zavretými dverami však nemala dlho podporu spoločnosti a ľudskoprávne ako aj vedecké organizácie venujúce sa kanabisu vyjadrujú nesúhlas dodnes. Strach ľudí dohovor len podporil.

Prohibícia dohovorom robí z konope tabu v sprievode s minimálnou názorovou pluralitou. Tá je však v demokratickom zriadení nevyhnutná.

Podpis finálnej podoby dohovoru, veľvyslanec Nigérie a prezident konferencie

História nás upozorňuje, že keď väčšina utláča menšinu, vypomstí sa to celej spoločnosti. Na tento fakt upozorňoval aj indický právnik a brahmanský mních Móhandás Karamčand Gándhí:

„Veľkosť národa a jeho morálny pokrok sa môže merať podľa spôsobu zaobchádzania s menšinami.“

Akákoľvek moc a vôľa, ktorá pripravuje pre ľudí celoplošný zákaz, by mala na toto pamätať.

Autor: Andread