Dnes účinkujú byliny najsilnešie – zo starých slovenských zvykov
Naši predkovia hovorili, že na svätého Jána je sila bylín najsilnejšia a najliečivejšia z celého roka.
Súviselo to hlavne s ich pravidelným využívaním, nakoľko rastlinná liečba nahradzovala tú dnešnú syntetickú.
Vývar z makovice či konopné masti pripravovali staré matere pri pôrodných bolestiach stáročia. Počas sviatku svätého Jána si tieto zvyklosti ľudia pripomínali rôznymi slávnosťami, remeslami, tancom a ďalšími ľudovými zvykmi.
Slovenský ľud mal odjakživa kladný vzťah k prírode, preto rastliny figurovali v poverách, vešteniach, vo vyháňaní zlých duchov – teda pri liečiteľstve ako aj pri poľnohospodárstve.
Svätojánska noc predstavovala magickú a folklórnu silu.
Na svätého Jána sa prezentovali rôzne slávnosti, remeslá a ľudové zvyky. My si sviatok patróna liečivých kvetov pripomenieme známou slovenskou ľudovkou v nasledujúcej ukážke:
[:Močila konope, močila, žabka jej do čižmy skočila.:]
[:A ty žabka, žabulienka, vyskoč von,
lebo ťa dám vyšikovať žandárom, žandárom.
Močila konope, močila, žaba jej do čižmy skočila.:]
[:Anička, dušička, nekašli, aby ma pri tebe nenašli.:]
[:Ja ťa chytím, pomilujem, postískam,
a pri tom si preveselo zapískam.
Zapískam na celú dedinu, akú mám šikovnú dievčinu.:]
