Štát chce viac trestať dílerov ako užívateľov drog

Foto: WEB
Konopkar, 18. septembra 2017

Slovensko by sa mohlo už čoskoro dočkať liberalizácie drogovej politiky. Návrhy zmien hneď niekoľkých zákonov by mali zmierniť platnú legislatívu, no zároveň výrazne posilniť niektoré z jej slabých miest.

Systém zavádza okrem miernejších postihov pre užívateľov drog aj dlho chýbajúcu kvantifikáciu maximálneho povoleného množstva pre osobnú spotrebu.

Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Lucie Žitňanskej (Most – Híd) v tejto súvislosti poukazuje na programové vyhlásenie vlády, podľa ktorého sa kabinet zaviazal navrhnúť riešenie aplikačných problémov v súvislosti s postihovaním drogovej trestnej činnosti, konkrétne s určovaním množstva omamných a psychotropných látok. Rezort však jedným dychom pripomína, že finálna verzia ešte nie je zďaleka hotová.

Návrhy zmien zákonov, ktoré upravujú drogové trestné činy, začali vznikať v pracovnej skupine odborníkov vytvorenej ešte za predchádzajúceho šéfa ministerstva Tomáša Boreca (nominant Smeru).

Boli v nej aj zástupcovia rezortu vnútra, Generálnej prokuratúry, Národnej kriminálnej agentúry či Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru. Novelizovať by sa podľa nich mal Trestný zákon a novú podobu by mohli nadobudnúť aj napríklad zákon o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch či zákon o priestupkoch.

Skupine expertov predsedal riaditeľ Národnej protidrogovej jednotky NAKA Eduard Matanin. „Náš návrh je výsledkom niekoľkoročnej práce a konsenzu všetkých členov pracovnej skupiny, kde sú zastúpené všetky inštitúcie, ktoré sa u nás podieľajú na riešení drogovej problematiky,“ hovorí, ale vzhľadom na to, že dokument dosiaľ neprešiel štandardnou legislatívnou procedúrou, nechce jeho text oficiálne komentovať.

 

 

Výrazný posun vpred

Za Generálnu prokuratúru sa na jeho príprave zúčastnil Jozef Čentéš, ktorý spočiatku zmenám príliš naklonený nebol. Tvrdí, že názory sa však postupne zjednocovali, až sa im nakoniec podarilo dospieť k spoločnému východisku.

„Zhodli sme sa nielen na liberalizácii a stanovení miernejších podmienok pre užívateľov drog, ale aj na trestnom postihu, ktorý by mal byť prísny najmä na dílerov. Tých treba naďalej posudzovať prísne,“ opisuje.

Problémom bol podľa Čentéša fakt, že v súčasnosti absentuje mechanizmus, ktorý by zákonným spôsobom vyčísľoval „konkrétnu dávku“. Prichytenie páchateľa s drogou pre vlastnú spotrebu je v súčasnosti stále posudzované ako trestný čin. Nová právna úprava definuje presne obmedzené množstvo, v prípade ktorého bude konanie posudzované „len“ ako priestupok.

 

Pripravované zmeny drogovej politiky:

  • miernejšie postihy pre užívateľov, nie však predajcov,
  • úprava maximálneho povoleného množstva,
  • povinné psychiatrické vyšetrenia a preventívny program pre mladistvých,
  • financovanie aktivít pre deti a mládež z pokút za priestupky,
  • držanie povoleného množstva má byť priestupkom s pokutou do 165 eur,
  • opakovanie priestupku má byť trestným činom.

 

„Dnes v zákone nie je priamo napísané, koľko je vlastne jedna dávka a vždy je potrebné vykonať pomerne náročné dokazovanie, ktoré v trestnom konaní spôsobuje komplikácie. Závisí to od posúdenia súdu. Novinka ju stanovuje hmotnosťou zaistenej drogy,“ vysvetľuje. „Ak by bola akceptovaná, každý by poznal presné podmienky pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.“

Hodnoty pre jednotlivé drogy boli definitívne ustálené podľa ich účinku na organizmus, ale aj na základe štatistík, podľa ktorých je s takýmto množstvom zadržaných až 90 percent užívateľov. Ide napríklad o jeden gram konope či 0,2 gramu pervitínu.

Za to môže byť uložená pokuta do 165 eur. Držanie väčšieho množstva drogy sa už bude klasifikovať ako trestný čin. O priestupok pôjde však len v prípade užívateľov, ktorí sú zadržaní prvýkrát. Priestupková recidíva v priebehu jedného roka bude aj naďalej posudzovaná rovnako.

Čentéš považuje aktuálne znenie návrhov za veľkú zmenu v porovnaní s tým, čo na Slovensku je. „Z hľadiska trestného postihu možno hovoriť o čiastočnej dekriminalizácii v zmysle rozlišovania konania užívateľov drog ako priestupku alebo trestného činu, prípadne miernejších dopadov,“ dopĺňa.

 

Maximálne povolené množstvo pre osobnú spotrebu:

Marihuana – 1 gram
Metamfetamín a pervitín – 0,2 gramu
Heroín – 0,5 gramu
Kokaín – 0,3 gramu
LSD – 3 papieriky/tabuľky
MDMA (Extáza) – 3 tabletky/0,8 gra­mu

 

Pre i proti

Riaditeľ bratislavského Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica si myslí, že veci sa pohli dobrým smerom, pokiaľ sa štátu podarí minimalizovať spôsob, akým sú dnes poznačení hlavne jednorazoví či náhodní užívatelia, ktorí v rámci experimentovania užili drogu.

„Negatívne následky stigmatizácie mladých pri súčasnom legislatívnom stave dokonca môžu prevažovať nad možnými zdravotnými komplikáciami pravidelných užívateľov v budúcnosti,“ dodáva.

Na druhej strane však podľa neho treba problém vnímať komplexnejšie. „Podľa skúseností zo zahraničia sa dá očakávať, že sa zvýši počet tých, ktorí budú užívanie skúšať, a do istej miery tiež ľudí so zdravotnými dôsledkami, ako sú intoxikácia, vznik závislosti alebo spustenie duševnej poruchy,“ pripomína Okruhlica.

Na konečnej forme pomerne revolučného dokumentu sa podieľal aj expert na právne otázky v oblasti drog Rastislav Ďurove, ktorý v minulosti pôsobil na Úrade vlády. Dnes sa problematike venuje ako predseda občianskych združení Re/set a Rastamama.

Vraví, že pripravované návrhy sú vo svojej komplexnosti progresívnejšie než súčasná česká právna úprava. „Nielen dekriminalizuje nepatrné množstvo drog pre potrebu užívateľa, ale zároveň zapája prvopáchateľov do programov drogovej prevencie.“

Ako iniciátor kampane za triezvu drogovú politiku prízvukuje, že koncept zmien je v súlade s manifestom a petíciou, ktoré pripravoval. Tie majú pomôcť zracionalizovať a posunúť drogovú politiku na Slovensku vpred a zároveň podnietiť občiansku verejnosť k podpore novej úpravy.

 

 

Svet nám uniká

Súčasná situácia je podľa Ďuroveho veľmi nepriaznivá a aj v porovnaní so štandardom zavedeným v EÚ sa nachádzame ďaleko za európskymi trendmi. Dnešné postupy podľa neho kladú nemalé finančné aj personálne nároky na štátny aparát. Preťažujú orgány činné v trestnom konaní a spôsobujú aj vysoké náklady na expertízne posudky.

Predovšetkým však z Ďuroveho pohľadu straší užívateľov, čím zbytočne zhoršuje podmienky ich budúceho života. Títo ľudia zažívajú traumu z trestného konania, zo straty práce či opustenia štúdia kvôli zápisu v registri trestov, alebo nemožnosť nájsť si ďalšiu prácu a dokonca potenciálne zblíženie s kriminálnym prostredím.

„Tento postup a dôsledky trestného konania sú v absolútnom nepomere k závažnosti samotného skutku, pre ktorý je užívateľ stíhaný. Ľudia by nemali byť sankcionovaní za svoju slobodnú voľbu, či nejakú látku užijú, alebo nie, ak svojím konaním nikomu inému neuškodia,“ domnieva sa Ďurove.

V roku 2015 bolo podľa policajných štatistík za držbu drog pre vlastnú spotrebu trestne stíhaných 1 441 osôb. Pri navrhovanej pokute 165 eur by tak mohli vzniknúť zdroje vo výške viac ako 230-tisíc eur ročne, nerátajúc úspory na znalecké posudky, ktoré predstavujú sumu zhruba 360-tisíc eur.

Navrhované legislatívne zmeny teraz čaká medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa k nim budú môcť vyjadriť všetky dotknuté subjekty. Následne sa zapracujú ich pripomienky. Ďalšie úpravy môže ešte urobiť aj ministerka Žitňanská, ktorá by ich potom mala predložiť do parlamentu.

 

Zdroj: pravda.sk

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články
Lajkujte konopkar.sk a dostávajte aktuálny konopný obsah v slovenčine.