Legálne vs. nelegálne

Foto: occnewspaper.com
Konopkar, 15. júna 2017

Alkohol verzus marihuana. Dva neduhy, ktorým hodujú nielen tínedžeri, ale i dospelí ľudia. Zatiaľ čo jeden z nich je spoločenským systémom dlhodobo, vlastne odnepamäti, akceptovaný, na druhý sa nahliada ako na zlo, ktoré treba čím skôr odstrániť. Drvivá väčšina ľudí zastáva názor, že alkohol je „niečím lepším“ ako marihuana.

Hoci si to niektorí ani neuvedomujú, alkohol je najrozšírenejšou legálnou drogou užívanou od počiatku dejín ľudstva. Dôvodov na jeho pitie je neúrekom. Smútok, radosť, oslavy, svadby, piatky, smäd či chuť. Jeho nadmernou konzumáciou dochádza k akútnej intoxikácii organizmu, a teda stavu opitosti.

 

 

Opitý človek pociťuje zvýšenie sebavedomia, psychické uvoľnenie a zlepšenie komunikácie. Pri raste hladiny alkoholu v krvi nad 1,5 ‰ môžeme okrem zmeny chôdze a motoriky často pozorovať prudké afekty až agresívne prejavy. Hranica medzi vypitím si pre zábavu a pitím z dôvodu pociťovanej potreby je veľmi tenká. Človek, balansujúci na pomedzí závislosti, ospravedlňuje pitie nielen pred okolím, ale aj sám pred sebou, a to výhovorkami typu „mal som ťažký deň“, „veď je príležitosť“, „jeden a dosť“…

Postupom času to ale pri jednom neskončí a príležitostí k vypitiu si „jedného kalíška“ začne pribúdať. Človek sa začne skrývať, popíjať sám, a tak o jeho probléme nemusí blízke okolie ani tušiť. Práve táto tenká hranica robí z alkoholu „metlu ľudstva“.  V počiatočných štádiách závislosti ide skôr o psychickú potrebu, ktorá sa postupne stáva potrebou fyzickou. Telo si na pravidelný prísun alkoholu jednoducho navykne a začne si ho „samo pýtať“. Nenaplnenie požiadavky vedie k vyvolaniu abstinenčných príznakov – nervozita, bolesť hlavy, žalúdočné nevoľnosti, triaška, v niektorých prípadoch sa vyskytujú i sluchové a zrakové halucinácie.

 

 

Ak sa u človeka prejaví závislosť, dochádza k spustnutiu osobnosti, zhrubnutiu správania a poklesu celkovej duševnej i telesnej výkonnosti. Taktiež sa dostavia aj sociálne dôsledky, ako rozvrátené interpersonálne vzťahy, rozvody, finančná tieseň, dlhy a v extrémnych prípadoch i kriminálna činnosť. Pravidelná konzumácia alkoholu, samozrejme, neprospieva ani zdraviu. Alkohol má negatívny dopad na náš centrálny nervový systém, ktorý riadi životne dôležité funkcie, a teda dýchanie, trávenie a prečerpávanie krvi zo srdca. Taktiež spôsobuje zmätok v správach zasielaných do mozgu a z mozgu. Z tohto dôvodu pri požívaní alkoholu zaznamenávame zmenu vnímania, emócií, videnia a sluchu. A čím viac alkoholu vypijeme, tým extrémnejšie tieto zmeny sú. V neposlednom rade vážnym spôsobom poškodzuje i pečeň.

 

 

Podľa najnovších prieskumov alkohol zabije na celom svete ročne viac ako 2,5 milióna ľudí. Väčšina z nich zomrie v dôsledku nehôd spôsobených alkoholom, nezanedbateľné množstvo ale tiež na rakovinu, cirhózu pečene a rôzne choroby obehového systému. Iba na Slovensku zomrie na intoxikáciu alkoholom 6 ľudí denne, čo činí až 2190 ľudí za rok. Aj napriek týmto pomerne vysokým číslam a zjavným negatívnym dôsledkom sme voči alkoholu tolerantní.

Aj marihuana je tu s nami odpradávna. Prvé písomné zmienky o užívaní konope pre jeho psychoaktívne a liečivé účinky, pochádzajúce  z Číny, sú datované až do roku 4000 p. n. l. Konope v nich bolo nazývané aj „darcom radosti“ či „utešiteľom zármutku“. Pre hinduistov je konope posvätné a budhisti užívajú konope k dosiahnutiu „mystického zážitku“, ktorého hlavným cieľom je oslobodenie sa od pozemských vecí.

V Nepále sú rozličné prípravky z konope po celé stáročia využívané pri liečbe takmer všetkých chorôb. V islamsko-arabskom svete je fajčenie a používanie konopných produktov široko rozšírené a kultúrne akceptované. V Mexiku je konope dodnes domácim liekom proti reumatizmu. Základná tinktúra z konope je v homeopatii a prírodnej medicíne stále používaná ako mnohostranný liek.

 

 

Marihuana, obsahujúca účinnú zložku THC (tetra-hydro-kannabinol), patrí do skupiny psychoaktívnych látok alebo jednoduchšie povedané látok, ktoré pôsobia na ľudskú psychiku a vyvolávajú v nej zmeny. Do tejto skupiny zaraďujeme aj alkohol. Samozrejme, nie každá psychoaktívna látka je návyková. O tom, že alkohol je schopný vyvolávať závislosť, nemusíme ani debatovať. Avšak v prípade marihuany to je diskutabilné, pretože táto problematika je stále predmetom rôznych výskumov. Ich závery sú rozličné, a preto nie je možné jednoznačne a navždy uzavrieť diskusiu o jej sklonoch k vyvolávaniu závislosti. Jedno je však isté. Pravdepodobnosť fyzickej závislosti na marihuane je nulová. Túžba po „jointe“ nie je nikdy tak silná a zdrvujúca ako túžba po alkohole, čo potvrdzujú aj jej konzumenti.

V súvislosti s marihuanou teda môžeme hovoriť skôr o akejsi psychickej závislosti, ktorá sa môže prejavovať túžbou po euforickom pocite nastávajúcom po požití marihuany. Avšak prax potvrdzuje, že väčšina konzumentov užíva marihuanu iba príležitostne a tým pádom je riziko prejavenia akejkoľvek závislosti mizivé.

 

 

Intoxikácia THC je v rámci komunity konzumentov najčastejšie nazývaná ako „sfajčenie“. V rámci nej dochádza k „hight“ stavu, a teda k ovplyvneniu emotivity, navodeniu príjemnej eufórie, k neodôvodnenému  smiechu a tiež k ovplyvneniu vnímania, pri ktorom pozoruje subjekt zmeny časového toku. Zvyšuje sa sebavedomie a miznú komunikačné bloky. V niektorých výnimočných prípadoch sa môžu vyskytnúť stavy útlmu, resp. prílišnej únavy alebo mierne iluzívne a pseudohalucinačné zážitky. Účinky fajčenia sa prejavujú relatívne rýchlo, a to do niekoľkých minút a trvajú spravidla jednu až tri hodiny.

Intenzita účinkov THC je závislá na kvalite, množstve a forme drogy i spôsobe jej aplikácie. Faktorom ovplyvňujúcim intenzitu i účinok môže byť aj prostredie, v ktorom sa jedinec – konzument nachádza. Môže sa stať, že sa u človeka po požití dostaví tzv. „bad trip“, spôsobený nejakým negatívnym vonkajším podnetom. Tento stav je však veľmi výnimočný. Ak aj náhodou nastane, trvá iba niekoľko minút a konzument sa ho vlastnou „silou vôle“ dokáže zbaviť.

 

 

Po požití marihuany nedochádza k stavom agresivity. U „sfajčeného“ človeka môžeme badať spomalený reakčný čas na vonkajšie podnety, ktorý však nikdy nevyvrcholí úplnou stratou sebakontroly ako je tomu napr. pri alkohole. Účinné látky v konopných drogách podporujú chuť do jedla, odstraňujú nevoľnosť, stres a celkové psychické vypätie jedinca. Po skončení „high“ stavu nepociťuje konzument ani nevoľnosť, ani bolesti hlavy či iné negatívne pocity. Dodnes nie je na svete známy ani jeden prípad úmrtia spôsobený predávkovaním marihuanou.

V súvislosti s marihuanou sa často spomína tzv. „gateway theory“, a teda teória o tom, že marihuana je bránou k ťažkým drogám. Nuž, výskumy túto skutočnosť nepotvrdzujú ani nevyvracajú. Ide skôr o akýsi všeobecne vžitý názor spoločnosti. Bránou do sveta tvrdých drog môže byť rovnako ako marihuana aj alkohol. Všetko závisí od jedinca.

 


Všetci poznáme minimálne jedného človeka, ktorý má problém s alkoholom. Ak sa človek stane závislí, netrpí len on, ale celé jeho okolie. Každý z nás si je vedomý faktu, že alkohol zabíja, rozvracia rodiny i psychiku a zdravie človeka. No aj napriek tomuto všetkému ho tolerujeme a považujeme za akúsi „súčasť“ života. Vo svojej podstate je drogou tak, ako aj marihuana.

Zdôrazňujem, nechcem nakláňať misku váh na jednu alebo druhú stranu. Mojím zámerom je skôr iba podnietiť k zamysleniu. Možno keby sa po stáročia na území Európy pestovalo a užívalo konope pre jeho psychoaktívne účinky, legálna by bola pravdepodobne marihuana a nie alkohol…

 

Zdroj: blog.dennikn.sk (Katarína Petríková)

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články
Lajkujte konopkar.sk a dostávajte aktuálny konopný obsah v slovenčine.