Drogy treba legalizovať

Foto: dolezite.sk / web
Konopkar, 6. apríla 2017

Ak by sa všetky drogy legalizovali, začali by ste ich brať? Nie? Tak nemáte dôvod báť sa ich legalizácie.

O tejto téme už toho bolo napísaného viac než dosť a tak sa aj ja hlásim u súdruha Žinčicu a pokúsim sa predviesť svoj názor na túto nepríjemnú tému. Na začiatku bude akési intro do problematiky, ako vznikla vojna proti drogám a aké sú jej dôsledky, potom sa budem venovať nemorálnosti samotnej vojny proti drogám a nakoniec jej nefunkčnosti a najmä pozitívnym dôsledkom jej ukončenia.

 


 

Genéza vojny proti drogám

Vojna proti drogám je jedným z najhorších porušovaní ľudských práv, aké v civilizovaných krajinách existuje a vzniklo ako amorálny pokus o umlčanie odporcov vojen. Kde som prišiel na takéto odvážne tvrdenie? Vojna proti drogám začala v roku 1972, teda pred 45 rokmi a spustil ju prezident Richard Nixon cez sériu zákonov a Executive Order 11641. Dovtedy boli tiež drogy nelegálne, ale s ich konzumáciou si nikto nerobil hlavu a pred policajtom človek mohol húliť jointa.

V tom čase mal Nixon pri zbytočnej a krvavej vojne vo Vietname na domácej scéne dvoch veľkých nepriateľov, čiernu komunitu bojujúcu za svoje ľudské práva a ľavicových protivojnových hippies. Obe komunity boli známe užívaním psychotropných látok, a tak sa ich perzekúcia dala skryť za akože altruistický motív boja proti škodlivým substanciám. Znie to trocha paranoidne, ale presne toto dosvedčuje John Erlichman, jeden z najbližších Nixonovych poradcov (spolu boli namočení vo Watergate, takže bol naozaj veľmi blízko).

Takáto vojna, ako každá vojna je zdravím štátu a chorobou jeho obyvateľov. Znamená to nielen potrestanie konkrétnych odporcov režimu, ale aj vyzbrojovanie polície, dokonca jej militarizáciu, čo sú zákazky pre sponzorov, znamená to sledovanie, prehliadky, obmedzenie slobody a súkromia obyvateľov a samozrejme vzhľadom na vyššie náklady aj vyššie dane. Ďalej to znamená vyšší počet väzňov na nútených prácach, teda fantastický biznis pre kamarátov vlastníkov väzníc (tí dokonca lobujú za vyššie tresty a minimálne tresty, nech biznis kvitne). Tento „úžasný“ nástroj štátu samozrejme vo veľkom skopírovali prakticky všetky krajiny sveta.

Táto vojna vznikla na rasizme a trestaní odporcov vraždenia vo Vietname, ako nemorálny nástroj, a preto ani nikdy nemôže nadobudnúť akúkoľvek kladnú morálnu črtu. Čo vzniklo ako nástroj zla, to ostane nástrojom zla.

 

Prečo je zákaz drog už vo svojom princípe nemorálny?

Budem vychádzať z prirodzeného práva, teda zo sebavlastníctva človeka. Začnem kontroverznou otázkou: Kto vás vlastní? Vlastní vás štát? Majiteľ plantáže? Alebo vy sám? Správna odpoveď by mala byť, že to posledné, inak je človek považovaný za otroka. Z vlastníctva svojej osoby potom vyplývajú ďalšie dôsledky a z nich vyplývajúce práva človeka. Tým základným je právo vlastníka autonómne rozhodovať o svojom vlastníctve, teda svojom tele. Ak človek nie je považovaný za otroka, má právo sám rozhodnúť, čo zje, vypije, čo vloží do svojho tela a čo skonzumuje a samozrejme, musí znášať aj dôsledky. Ak sa vykrmuje ako chovný kanec a „obstará“ si pri hmotnosti 250 kg rôzne srdcovo-cievne ochorenia, poškodí si pankreas a kĺby, je to jeho vec, len nech mi nenosí účet za lekára.

A presne toto isté platí o všetkých drogách. Čo je koho do toho, či si niekto pichá do žily herák, šnupe kox alebo húli gandžu? Kým ten heroín nepichá do žily mne proti mojej vôli, je to všetko jeho vec. A musí niesť následky sám, keď ho vyhodia z roboty kvôli nezodpovednosti pod vplyvom toho, čo spapal, nech nechodí na sociálku, aby ma okradli a poslali peniaze jemu. Toľko k téme konzumácie drog, ktorá vlastne ani nie je taká kontroverzná. Ale ideme z kopca a obhajovať drogových dílerov.

Zoberiem to rýchlo (kto má záujem, na internete nájde k tejto veci úžasné dielo od profesora Waltera Blocka Defending the Undefendable Obhajoba neobhájiteľného na internete zadarmo v pdf aj v audioverzii), takže, drogový díler je obchodník na slobodnom trhu, ktorý len ponúka tovar za úhradu, na dobrovoľnej báze. To znamená, že nenúti nikoho kupovať jeho tovar a produkt, ktorý poskytuje, v princípe nie je diametrálne odlišný od iných komodít. Otázky predaja maloletým sú predmetom diskusie, ale tam nesú vinu rodičia a nie díler. A ponaučenie z tohto všetkého? Ak to nechceš, tak to nekupuj, nikto ťa nenúti.

 

 

Prečo je vlastne dobré zrušiť prohibíciu

A prichádzame k tretej časti, teda utilitaristickej analýze zákazu drog, prečo zákaz nefunguje, prečo to ani nemôže fungovať a čo sa stane, keď sa drogy úplne legalizujú.

Presne ako v tridsiatych rokoch v USA prohibícia nezamedzila ľuďom prístup k alkoholu, tak ani prohibícia drog to nedokáže. Štatistiky spotreby alkoholu sú zarážajúce, a hoci sa neviedla u Al Caponeho a Charlie Lucky Lucciana daňová evidencia predaného alkoholu, odhaduje sa, že najviac alkoholu sa konzumovalo práve v čase prohibície, resp. jeho spotreba oproti dovtedajším trendom výrazne narástla. A ak aj nie najviac v absolútnom množstve, tak v každom prípade všetky neblahé účinky prohibície, ako pitie detí a tehotných žien, úmrtia z otravy alkoholom a pod. sa objavujú najviac počas obdobia zákazu predaja alkoholu. Ooops, že by bolo násilie kontraproduktívne a prinášalo opačný efekt?

V roku 2008 sa v San Diegu pokúsili o úplné rozloženie siete dílerov na univerzite, tak spravili záťah a pozatýkali všetkých dílerov. Trvalo dva týždne, keď sa drogy nedali zohnať a potom bola vybudovaná nová sieť dílerov s vyšším stupňom dôvernosti, ktorá vôbec nebola políciou zmapovaná. Ak existuje dopyt, trh si vždy nájde cestu, ako produkty dodať zákazníkovi. To donquijotský boj s veternými mlynmi má väčšiu nádej na úspech, ako zákaz drog.

Zákaz drog má mnoho nepriaznivých účinkov. Spravidla sa jedná o vyššiu spotrebu. Príkladov, žiaľ, nie je veľa, lebo štát sa málokedy vzdáva moci nad obyvateľmi, takže porovnaní máme len niekoľko. Prohibícia alkoholu v USA je jedným z nich a druhým je dekriminalizácia užívania drog v Portugalsku. Popri ďalších pozitívach, ako zníženie počtu nakazených HIV, úmrtí predávkovaním, nižšej spotreby syntetických (nebezpečnejších) drog či zníženia množstva zločinov spojených s drogami, je signifikantné najmä zníženie počtu drogovo závislých.

Neviem presne, čo spôsobuje vyššiu konzumáciu zakázaných látok, či je to efekt, že je to „cool“, „lebo som rebel“ alebo je to, „keď už som sa dal na porušovanie zákona, tak poriadne“, ale to nie je predmetom tohto článku, tým je len dokázateľné zníženie konzumácie po dekriminalizácii.

 

 

So zákazom drog sa vzmáhajú mafie. Presne ako v časoch prohibície vznikla mafia v USA, tak zákaz drog je motorom drogových kartelov. Jedným z dôvodov, prečo to tak je, je samotná nelegálnosť, teda samotní účastníci obchodného vzťahu sa nemôžu obrátiť na štandardné inštitúcie práva a tak jedinou cestou riešenia konfliktov je násilie. Všetky tie vojny gangov a prestrelky na predmestiach, ktoré môžu mať nevinné obete, sú len a len dôsledkom samotného zákazu. Už samotný zákaz vymedzuje ľudí, ktorí sa na predaji drog budú podieľať, ako skupinu, ktorá je á priori ochotná porušovať zákon. Len zákaz voľného predaja umožňuje vôbec stabilné používanie násilia, keďže násilie je drahé (každý si nechá zaplatiť za riziko smrti) a to tým, že vyčlenením celého trhu pre malú skupinu ľudí ochotných porušovať zákon vzniká značná disproporcia medzi dopytom a ponukou, kde ponuka je limitovaná, tam rastie cena a vyššia cena s vyššími maržami je schopná pokryť riziko spojené s násilím.

Rovnako je samotné násilie schopné znižovať množstvo konkurencie. V prípade úplnej legalizácie všetkých drog by však konkurencia vznikla všade a mafie by nemali šancu s ňou bojovať, lebo konkurencia by sa mohla obrátiť po ochranu oficiálnou cestou. A popri tom by mafii vyschli peňažné toky, nikto by u nich nenakupoval a oni by nemali peniaze na financovanie rizík spojených s násilím. Mafie v USA sa po legalizácii alkoholu udržali pri živote len vďaka zákazu drog, prostitúcie a hazardu, inak by sa rozpustili ako májový sneh.

Zločiny spojené s drogovou závislosťou alebo závislí zlodeji je témou samou o sebe. Toto je jav spojený výhradne so zákazom, a teda obmedzením ponuky, ktorá znamená vysoké ceny. V prípade voľného predaja v lekárňach alebo obchodoch by ceny klesli aj na jednu desatinu, čo by pri dnešnej cene40eur znamenalo pokles na 4eur. Krátka matematika: Denne skonzumuje drogovo závislý asi gram, čo by znamenalo asi 120eur mesačne, čo je približne toľko, čo iný platí za cigarety, čím by drogová závislosť prestala byť ekonomickým problémom nútiacim k zločinom krádeží či lúpeží alebo najmä u žien k prostitúcii. Zdá sa vám desaťnásobné predraženie veľa? Arnold Trebach v knihe The Potential Impact of „Legal“ Heroin in America tvrdí, že drogová prohibícia spôsobuje predraženie drog 50-100 násobne, čo posúva tento problém do zabudnutia. Rovnako produkcia syntetických drog sa stane zbytočnou, pretože tieto boli vyrábané iba z dôvodu príliš vysokej ceny prírodných drog ako marihuana, opiáty a kokaín.

 

 

Kvalita drog a predávkovanie po legalizácii drog prestane byť otázkou (Portugalsko už naznačuje progres v tejto záležitosti). Na voľnom trhu totiž bude dostatok vzájomne si konkurujúcich producentov, ktorí sa budú snažiť predávať tovar zodpovedne a v primeranej kvalite, pretože skutočné zisky sa dosiahnu len opakovanou kúpou, presne ako pri všetkých ostatných produktoch na trhu. Ak bude jasné, aká je dávka a koncentrácia, nebude problém s riadnym dávkovaním a zabráni sa „zlatým“ dávkam. Drogovo závislí by si ich kúpili vo forme tabliet alebo aj s aplikátorom (ako diabetici s inzulínom), prípadne by boli dostupné injekcie, čím by sa zabránilo aj šíreniu infekčných chorôb ako HIV alebo hepatitída.

V prípade legalizácie drog by zanikla možnosť darovanej závislosti, teda javu, keď díler daruje niekoľko dávok zdarma, aby navodil závislosť na droge. Koná tak s vedomím, že vďaka vysokým maržiam spojeným s rizikom nelegálnosti, sú jeho náklady relatívne nízke a vďaka prohibícii je zložité hľadať ďalšieho dílera (keďže k spolupráci pri zločine je potrebná dôvera), takže drogovo závislý sa vracia a spravidla mu mnohonásobne vráti investované dávky zdarma. Ak by boli drogy voľne dostupné na trhu, takáto činnosť by bola stratová, lebo marže by boli nižšie, nevyplatilo by sa to a nemohol by ani požadovať vyššie marže na návratnosť investície, lebo závislý by bez problémov našiel konkurenciu. Takže ďalší problém je zo stola.

Legalizácia drog sa ukazuje ako relatívne dobrý motor ekonomiky, ako nám ukazuje príbeh štátu Colorado, kde legalizácia marihuany na tzv. rekreačné účely spôsobila < span style=“color: #000000; text-decoration: underline;“>boom v ekonomike, nehovoriac o poklese úmrtí za volantom s alkoholom, úmrtí z predávkovania najmä crackom a podobne.

Tak prečo vlastne drogy nie sú legálne? Zásada kritického myslenia mi hovorí, že „always follow the money“, teda nájdi, kto na tom zarába. Predovšetkým je to farmaceutický priemysel. Liečivé účinky mnohých drog sú vedecky dokázané, a to aj napriek zaradeniu väčšiny z drog na Schedule 1 DEA, teda zakázaných substancií bez liečivých účinkov. Na zoznam boli zaradené na základe rozhodnutia legislatívy, nie vedcov. Napríklad marihuana je nielen antidepresívom a pôsobí proti úzkostným stavom, zamedzuje epileptickým záchvatom, je zároveň silným analgetikom a používa sa v terminálnych štádiách rakoviny a pri tom sa zistilo, že zároveň likviduje nádor samotný. Psilocybin sa rovnako môže použiť pri úzkostných stavoch a depresii, ADHD, či post-traumatických stresových poruchách. Rovnako opiáty sú silným analgetikom a bežne sa používajú aj dnešnej farmakológii. Samozrejme len tie, ktorých výrobcovia zaplatili milióny štátu na to, aby mali zabezpečený monopol. Príkladom je Oxycodone, čo je silný opioid, spôsobujúci silnú závislosť a jeho predpisovanie sa v poslednom čase značne rozmohlo v Spojených štátoch v algeologickej praxi pri chronických bolestiach. Po vysadení tohto opioidu ostáva ľuďom silná závislosť a ešte silnejšia bolesť a keďže štátom predpísané dávkovanie znemožňuje náhrady, tak pacienti s chronickými bolesťami vyhľadávajú náhrady lieku na svoje bolesti a závislosť na čiernom trhu a nahrádzajú ho heroínom a metamfetamínom. Čiže sú na tom horšie, ako boli pred liečbou. V médiách sa síce objavilo málo informácií, ale veľa by som nevsadil proti tomu, že toto bol aj prípad Mareka Svatoša pri jeho chronických bolestiach.

 

 

Rovnako farmafirmy nemajú záujem, aby boli stavy úzkosti, depresie a ďalšie choroby liečené prirodzenými prírodnými liekmi, ale ich chemickými derivátmi, za ktoré zaplatili poplatok za monopol a tak sa depresie liečia psychofarmakami, ktorých vedľajším účinkom sú napríklad samovražedné sklony a iné vedľajšie účinky.

Štát má teda finančný záujem na tom, aby farmaceutické firmy platili obrovské registračné poplatky. Štát, ako rakovina spoločnosti, ktorá neustále metastázuje, má záujem udržiavať a zväčšovať počet úradníkov, ktorí registrujú liečivá.

Okrem toho štátu vyhovuje mafia. Má totiž nepriateľa, s ktorým môže večne bojovať, čím opäť zdôvodňuje domnelú potrebu svojej existencie. Po legalizácii drog by totiž nebolo možné zdôvodniť asi 90% policajtov, minimálne 60% väzňov by bolo prepustených na slobodu a väznice by zívali prázdnotou. Neexistovalo by zdôvodnenie militarizácie polície a ťažko by sa šikanovali občania.

Nehovoriac o symbióze štátu a mafie, kde mafia pre štát robí všakovakú špinavú robotu, však o tom, čo sa deje na Slovensku nemusím písať ja, nájdete to všade.

Zámerne píšem veľa o USA, keďže jednak sú pôvodcom tejto vojny a potom sú najväčším trhom drog na svete, teda to, čo sa deje tam, má vplyv prakticky na celý svet. A nielen v našej malej, aj bez banánov banánovej republike, štát vo veľkom spolupracuje s mafiou. Svetom nedávno otriasla informácia (samozrejme bez čo i len zmienky v našich médiách), že drogový kráľ Pablo Escobar na obchode s drogami vo veľkom spolupracoval so CIA, podľa vyjadrenia jeho syna. A keď o tom napísal nejaký žurnalista, tak spáchal samovraždu dvoma výstrelmi.

 

 

Je zjavné, že ukončenie vojny proti drogám je v záujme všetkých s výnimkou mafie a štátu. Preto ľudia musia tlakom verejnej mienky tlačiť na politikov, aby to konečne skončili, keďže politika vždy nasleduje názory ľudí (nikdy ich nepredbieha, samozrejme s výnimkou výdavkov) a jediný, kto môže zmeniť tento chorý stav, sú ľudia.

 

Vyhlásenie o nezainteresovanosti:

Z drog užívam len kofeín, z času na čas alkohol (nie veľa, akurát toľko, že by zabilo koňa), nikotín som pred časom vysadil a tetrahydrocannabinol som mal niekoľkokrát v živote, ostatný krát to bolo asi pred 12 rokmi v Amsterdame. Žiadne iné drogy som nebral a ani neplánujem brať ani v prípade legalizácie, takže na tomto celom nemám žiaden osobný záujem s výnimkou poklesu moci štátu, na čom by mal mať záujem každý, kto ho platí.

 

Zdroj: dolezite.sk

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články
Lajkujte konopkar.sk a dostávajte aktuálny konopný obsah v slovenčine.