Svetoví lídri žiadajú legalizáciu drog

Foto: pluska.sk
Konopkar, 30. novembra 2016

Ani hrozba závislosti, zdravotné riziká, kratší život, vysoké tresty či popravy nedokážu zastaviť prosperujúci drogový biznis. Počet závislých rastie a významní politickí lídri navrhujú od základov prehodnotiť prístup štátnej moci k narkotikám. Britský The Indenpendent nedávno citoval z výročnej správy Svetovej komisie pre drogovú politiku, ktorej členmi sú osobnosti ako bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Mario Vargas Llosa i bývalí prezidenti Poľska, Švajčiarska, Kolumbie, Mexika a Brazílie.

V správe sa zhodujú, že drogová prohibícia doteraz mala zanedbateľný alebo žiadny dosah na frekvenciu užívania narkotík. Naopak. Od roku 2003 do 2013 sa zvýšil počet užívateľov takmer o dvadsať percent, čo predstavuje zhruba 246 miliónov ľudí.

 

Neúspešná vojna

Komisia navrhuje, aby sa sankcie za užívanie drog zrušili. Podľa nich súčasné zákazy vedú k preplneniu väzníc, zvýšeniu počtu trestov smrti a prispievajú k bohatnutiu drogových kartelov. „Kriminalizácia drog vedie k násiliu, šíreniu chorôb ako HIV/AIDS, žltačky typu C a neprináša pozitívne výsledky,“ cituje The Indenpendent. Členovia komisie ako pozitívny príklad uvádzajú úspešný spôsob dekriminalizácie v Portugalsku, kde už pätnásť rokov pred vysokými trestami uprednostňujú reguláciu a liečbu.

 

 

Prvýkrát v histórii sa na stranu zástancov miernejšieho prístupu k narkomanom postavil britský Medical journal. „Prohibičným zákonom sa nepodarilo obmedziť ponuku alebo dopyt, znížiť počet závislých, násilie či zisky organizovaného zločinu,“ uvádza časopis a dodáva že takzvaná vojna proti drogám bola neúspešná. Narobila vraj viac škody než osohu.

 

Miernejší ušetria

Novým prístupom k drogovej problematike sa pred časom zaoberal aj český Reflex. Spomína štúdiu, za ktorou stojí medicínsky časopis Lancet a americká Univerzita Johnsa Hopkinsa. V nej lekárski experti z celého sveta tvrdia, že doterajšia represívna politika zakazujúca vlastnenie, produkciu a pašovanie drog sa nezakladá na vedecky podložených predstavách o drogách a ich užívateľoch. Doktor Chris Beyrer dokonca tvrdí, že škodí verejnému zdraviu, ľudským právam a pokroku.

Štúdia vyzdvihuje prístup niektorých krajín, ktoré dekriminalizovali menšie drogové delikty. Tak ušetrili nemalé finančné prostriedky, pričom užívateľov drog významne nepribudlo. Prieskum drogovej scény v Nemecku, kde si kriminalisti nevedia poradiť s prebujneným obchodom s kokaínom, urobil aj týždenník Welt am Sonntag. Podľa množstva výpovedí z prostredia polície, čierneho trhu i z radov samotných konzumentov sa situácia v krajine mimoriadne dramatizuje. Niektorí politici dokonca uvažujú o legalizácii kokaínu.

 

Čo na to naši politici?

„To, že vojna proti drogám v globálnom meradle zlyhala, tvrdím už roky,“ reaguje na naše otázky Martin Poliačik z SaS. „Z návrhov odborníkov pracujúcich pod OSN vyplýva, že ideálnym riešením by bolo v čo najväčšej miere zobrať mafii kontrolu nad pohybom a produkciou drog a nahradiť to prísnou reguláciou štátov. Plne súhlasím s tým, že tvrdé represie sú neúčinné. Na Slovensku to dokázala štúdia OSF, ktorá ukázala, že motiváciu ľudí pohybujúcich sa v drogovej scéne takmer nulovo ovplyvnilo sprísnenie trestného zákona.“ 

 

 

Ako pokračuje, rozumná drogová politika má byť založená na znižovaní ujmy u všetkých zúčastnených. U užívateľov, ktorých treba vnímať ako pacientov, u ich blízkych, ktorí sa niekedy musia vyrovnávať s ich patologickým správaním, a v celej spoločnosti, ktorú treba dôkladnou osvetou od prípadného užívania drog odradiť. Predseda KDH Alojz Hlina je zas presvedčený, že legalizácia drog by situáciu oproti súčasnému stavu zhoršila.

„Akákoľvek závislosť je choroba a závislosť od drog je zničujúca,“ hovorí. „Zabíja užívateľa a často vraždí aj ľudí okolo. Chorí sa majú liečiť, predajcovia drog zatvárať. To je stratégia. Ak raz niečo povolíte, je ťažké opäť to zakázať.“ Legalizácia drog je podľa neho hra s ohňom, pretože vďaka nej by sa počet užívateľov mohol zvýšiť. Nechce, aby sa zo štátu stal obchodník so smrťou. „Slovensko si musí dávať špeciálne pozor,“ dodáva „U nás sa totiž každá výnimka vysvetľuje ako ,povolenka‘ na to, ako s tým vybabrať, zneužiť. Ja sa prikláňam ku konvenčnému boju s drogami, i keď vieme, že tento boj má svoje rezervy.“

 

Ide o peniaze

Podľa riaditeľa Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomíra Okruhlicu je u nás situácia stabilizovaná. Počet liečených aj úmrtí v dôsledku predávkovania sa síce za posledné roky mierne zvýšil, ale stále hovoríme celkovo o desiatkach prípadov. K iniciatíve Svetovej komisie sa nechce vyjadrovať. „O tom, čo je legálne a čo nie, rozhodujú politici na základe spoločenských, zdravotných i ekonomických dôsledkov,“ vysvetľuje.

Práve ekonomické hľadisko býva jedným z najsilnejších argumentov na legalizáciu a zrejme práve preto sa s ňou už desaťročia stotožňuje aj významný týždenník The Economist. Dôvody sú jednoduché – viac daní, menej kriminality. „Pre nás sú z medicínskeho hľadiska niektoré lieky, tabak, alkohol, heroín, kokaín, LSD či marihuana psychoaktívne látky, ktoré môžu spôsobovať poškodenie zdravia,“ pokračuje Okruhlica. „Je vecou spoločenskej dohody, ktoré sa budú regulovať a do akej miery. Všetky sú však potenciálne rizikové a vieme, že ak sú zakázané, v danom prostredí je menej zdravotných problémov.“

Zároveň dodáva, že iniciatívu svetovej komisie nezavrhuje. „Ak môže byť legálny alkohol, prečo by nemohli byť dekriminalizované drogy? Tým skôr, ak hovoríme len o konzumentoch. Politici však musia zvážiť, aké negatívne dôsledky by malo takéto rozhodnutie na zdravie našej populácie. Už teraz máme veľa problémov v dôsledku pitia alkoholu a fajčenia.“

 

Bezohľadná polemika

Primárka Centra pre liečbu drogových závislostí v liečebnom ústave na Prednej Hore Mária Martinove si myslí, že uvoľnenie reštrikcií by situáciu mohlo len zhoršiť. Má za sebou štyridsaťročnú prax a vníma neustály náraz drogovo závislých. „Kým v minulosti bol v popredí heroín, dnes je to marihuana s pervitínom a syntetické drogy,“ dozvedáme sa. Nepáči sa jej politikárčenie v súvislosti s drogovou scénou.„Mnohí politici nikdy nepoznali a neriešili problémy závislých. Nevedia, aká zhubná je závislosť nielen pre užívateľov, ale aj pre ich rodiny.“ 

Upozorňuje, že prevencia u nás je neorganizovaná a nesystémová a nedostatky sú aj v oblasti liečby. Nemocnice aj psychiatrické liečebne sú plné, doliečovanie, ktoré je v tomto prípade nevyhnutné, stojí na dvoch desiatkach resocializačných zariadení a svojpomocných kluboch. Už polemika o dekriminalizácii marihuany je podľa nej sporná.„Existuje nemalá skupina predisponovaných jedincov, u ktorých sa vďaka nej závislosť môže spustiť. Nielen od marihuany, ale aj od tvrdých drog.“

Pripomína, že skúsenosti s psychoaktívnymi látkami majú na Slovensku už štrnásťročné deti, u ktorých môžu spôsobiť nenapraviteľné škody. „V prípade mladých užívateľov konopí upozorňujú svetové štúdie aj na hrozbu schizofrénie, ktorú táto droga buď urýchli, alebo spôsobí.“Mária Martinove zdôrazňuje, že každá droga poškodzuje nervový systém a návrhy na legalizáciu pokladá za neuvážené a bezohľadné. 

 

 

Zdroj: pluska.sk

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články
Lajkujte konopkar.sk a dostávajte aktuálny konopný obsah v slovenčine.