Je potrebné legalizovať drogy? Írsko o tom vážne uvažuje

Foto: flickr.com/Tim Snell
Konopkar, 1. decembra 2015

Globálna vojna proti drogám zlyhala, s ničivými dôsledkami pre jednotlivcov a komunity po celom svete. Írsko si to uvedomuje a preto sa v krajine intenzívne hovorí o tom, aby sa všetky drogy dekriminalizovali. To znamená, že za užívanie a závislosť na drogách nemá byť zodpovedná polícia, ale ide lekárske a psychologické problémy ľudí, ktoré sa dajú lepšie riešiť individuálne s pomocou lekárov a psychológov.

Máloktorej veci sa rodičia na celom svete boja viac ako drog. Kým alkohol a fajčenie trávy sú v spoločnosti ako tak tolerované, strach a hrôzu naháňa užívanie tvrdých drog ako heroín alebo kokaín. Drogovo závislí ľudia dokážu pre dávku urobiť všetko – kradnúť, zabudnúť na vlastný život a rodinu alebo predávať svoje telo. Osud beznádejných „feťákov“ chce najnovšie riešiť katolícke Írsko, ktoré tento rok schválilo napríklad svadby homosexuálov.

Krajina chce dať ťažkým narkomanom, ktorí majú za sebou niekoľko neúspešných pokusov o liečenie, druhú šancu. Vďaka nej by sa mohli vrátiť do spoločnosti bez toho, aby boli považovaní za jej spodinu a zároveň prechádzali drastickým liečebným procesom.

Írsko chce zriadiť špecializované polikliniky, kde by narkomani dostávali pod dohľadom lekárov a psychológov do tela čistý heroín z laboratória. „Medicínske injekčné stredisko nebude zdarma pre všetkých, ktorí potrebujú vpichnúť dávku. Je to klinické a kontrolované prostredie, ktoré má za cieľ pomôcť závislým ľuďom začať s liečebným procesom, akým sú zdravotné a poradenské prístupy,“ povedal minister Aodhán Ó Ríordáin, ktorý je zodpovedný za Národnú drogovú stratégiu.

 

Tvrdé postihy neriešia problém

Narkomani by tak nemuseli kradnúť len preto, aby si na ulici zabezpečili drogu často pochybnej kvality, ale naopak, boli by v kontakte s odborníkmi z praxe, ktorí by sa ich snažili naviesť k normálnemu životu. Minister tvrdí, že spoločnosť by závislých ľudí mala prestať trestať a zatvárať pre nimi oči.

Navrhuje preto „radikálnu kultúrnu zmenu“ vnímania narkomanov: spoločnosť by prestala trestne stíhať drogovo závislých len preto, že u nich polícia nájde malé množstvo kokaínu, heroínu alebo trávy na osobnú spotrebu. Takíto ľudia v súčasnosti často končia buď vo väzení, alebo na záchytke, ale čo je podstatné, ich problémy tvrdé postihy neriešia – narkomanmi ostanú bez ohľadu na výšku trestu alebo pokuty.

Navyše takýto postih môže ovplyvniť ďalší život mladého človeka, ktorý sa pre drogové výstrelky nedostane na školu alebo si nenájde na trhu práce uplatnenie.

Trefné slová zatiaľ nie sú ešte úplne blízko k realite. Hoci minister tvrdí, že ide o takmer istú vec, ktorá by sa mohla v parlamente schváliť v priebehu niekoľkých týždňov, nie je to celkom pravda. Budúci rok si v Írsku volia nový parlament a dekriminalizácia drog môže byť predvolebnou kampaňou labouristov, ktorých minister zastupuje. Vyhlásenia A. Ó Ríordáina je preto potrebné skôr vnímať ako predzvesť nevyhnutných zmien a ako ďalší dôkaz toho, že 50 rokov trvajúca celosvetová vojna proti drogám nie je efektívna.

 

Kanadský experiment vyšiel, Slovensko to vraj nepotrebuje

Návrh v Írsku, ako efektívne bojovať proti drogám, nie je v zásade nový. Podobný experiment vyskúšali vedci na klinike vo Vancouveri, kde sa pod dozorom lekárov podával čistý heroín narkomanom. Hoci kanadská ministerka zdravotníctva Rona Ambrose tento test vlani zakázala a tvrdila, že ide o nebezpečný experiment, narkomani si najali právnika a súd pred polrokom vyhrali.

Sudca verdikt o pokračovaní liečby podávaním heroínu zdôvodnil tým, že podľa ústavy má každý pacient právo na liečebnú metódu, ktorá mu naozaj pomáha. Pacientom sa vďaka experimentu zmenil život – napriek pravidelným dávkam si našli konečne prácu, normálne jedia, nebývajú na ulici a sami o sebe tvrdia, že sa stali plnohodnotnou súčasťou spoločnosti.

„O týchto aktivitách v iných krajinách vieme, priekopníkom bolo Švajčiarsko, nasledovalo Holandsko, Dánsko, Nemecko, Španielsko, Luxembursko, Nórsko a najnovšie Francúzsko. Treba povedať, že vznik týchto miestností iniciovala potreba, teda počty smrteľných predávkovaní, šírenie HIV a hepatitídy typu C,“ vraví pre TREND.sk hovorca ministerstva zdravotníctva Peter Bubla.

Ministerstvo tvrdí, že ide o dobrý nápad, pretože „poskytovaním sterilného injekčného materiálu a prostredia s dohľadom pre užitie drogy sa znižuje výskyt smrteľných prípadov, riziko úmrtnosti, prenosu infekčných chorôb a zároveň aj obťažovanie verejnosti v zmysle verejného užívania drog“.

Lenže nad takouto radikálnou zmenou sa zatiaľ na Slovensku neuvažuje. Ako tvrdí rezort, jedným z dôvodov je, že narkomanom pomáhajú inak. Nielen v liečebniach, ale v praxi fungujú aj služby nízkoprahových a kontaktných organizácií, ktoré poskytujú mobilné služby ako výmenu striekačiek a ihiel, niektorých sterilných materiálov a poskytujú závislým poradenstvo.

Či to stačí, aby sa feťáci včlenili do spoločnosti, nevedno, ale štatistiky počtu liečených čiastočne upokojujú. Už niekoľko rokov sa ich počet ustálil v rozmedzí 2 100 až 2 500 závislých. Heroín pritom stráca popularitu – jedným z dôvodov je, že je extrémne návykový, ale hlavne relatívne drahý oproti iným drogám. Kým v roku 2005 sa liečilo z jeho závislosti 857 narkomanov, vlani to nebolo ani 400. Naopak najväčší problém nastáva u nás s marihuanou a pervitínom (metamfetamínom), ktorý sa považuje za lacnejšiu náhradu kokaínu (ten je užívaný takmer len v Bratislave). Okrem Slovenska a Česka je rozšírený najmä v Rakúsku, Nemecku či Poľsku. Cena za gram sa pohybuje na úrovni asi 60 eur, v prípade trávy zaplatí pôžitkár za gram okolo desať eur.

 

Skvelý vzor: Portugalsko

K dekriminalizácii drog pristupuje čoraz viac krajín. Pred 14 rokmi sa pre riskantný krok rozhodli v Portugalsku. Krajina zlegalizovala všetky drogy – od marihuany cez kokaín až po heroín. Liberálny prístup, ktorý umožnil osobnú držbu drogy, dosiahol pozitívne výsledky: klesol počet ľudí nakazených HIV a Portugalsko má hneď po Rumunsku druhý najnižší počet obetí z predávkovania v celej Európe.

Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogové závislosti (EMCDDA) v najnovšej analýze tvrdí, že v Portugalsku boli zaznamenané len tri úmrtia z predávkovania na milión obyvateľov (menej má už len Rumunsko s podielom 2,2). Inými slovami: krajina, ktorá má dvakrát viac obyvateľov ako Slovensko, v tomto ukazovateli dosiahlo porovnateľné výsledky. Kým na Slovensku zomrelo 25 ľudí z predávkovania, v Portugalsku to bolo ešte o štyri úmrtia menej.

V Portugalsku tiež kleslo užívanie takzvaných syntetických drog, kam patrí napríklad syntetická marihuana. Ľudia po legalizácii radšej prešli na čistú drogu. Tento efekt sa dá považovať za pozitívny jav z toho hľadiska, že syntetické a lacnejšie náhrady často spôsobujú oveľa závažnejšie až smrteľné vedľajšie účinky.

Samozrejme, drogy sú v krajine aj naďalej ilegálne, ale ak narkomana prichytí polícia pri šňupaní kokaínu, neskončí vo väzení, ale polícia ho len reportuje takzvanej Komisii proti drogovej závislosti. Tú zvyčajne tvoria tri osoby: právnik (sudca), lekár a sociálny pracovník. Odborníci potom posielajú narkomana najčastejšie na liečenie. Ak sa pred komisiou ten istý človek objaví opäť do pol roka, môže dostať menšiu pokutu, ale čo je podstatné, neskončí vo väzení. Trestaní sú len díleri, ktorí drogy predávajú.

Portugalská vláda sa pre tento krok v roku 2001 rozhodla z jednoduchého dôvodu – milióny a milióny escudos v 80. a 90. rokoch vynaložili na boj proti drogovým kartelom, ale v drvivej väčšine šlo o vyhodené peniaze.

V roku 1999 sa situácia vyhrotila, keď úrady evidovali, že jedno percento Portugalcov je závislých na heroíne a podiel drogovo závislých k počtu úmrtí na AIDS bol najvyšší v celej Európe. Nakoniec zvíťazil v istým medziach zdravý rozum. Ani v minulosti zrušenie alkoholovej prohibície neviedlo k plošnému alkoholizmu (hoci konzumácia alkoholu deťmi mala dlho rastúcu tendenciu) a podobný efekt sa v praxi overil aj v Portugalsku. V prostredí legálnych drog majú ich užívatelia šancu na normálny život, namiesto toho sú dnes odsúvaní na ulicu, do väzenia a často aj predčasného hrobu.

 

Príklad neefektívnej vojny: USA

Príkladom neefektívnej vojny proti drogám je Kolumbia na čele s drogovým barónom Pablom Escobarom, ktorý vo veľkom exportoval kokaín do USA. Hoci americký prezident Richard Nixon v 70. rokoch minulého storočia vyhlásil proti drogovým kartelom vojnu, výsledkom boli tisícky obetí, politická nestabilita v juhoamerických krajinách, chaos na uliciach, strach a miliardy preinvestovaných dolárov.
Bez výsledku – drogové kartely zanikali a vznikali, aj keď špeciálne komandá ničili plantáže, zatýkali dílerov v predmestiach mestách a narkomanom hrozilo väzenie. USA podľa dát CIA je stále najväčším konzumentom kokaínu na svete, ktorý sa dováža vo veľkom práve z Kolumbie cez Mexiko alebo karibské ostrovy, a to aj 25 rokov po tom, ako Američania porazili P. Escobara.

Polícii sa síce podarilo zbaviť veľkých zásielok narkotík a pretrhnúť pašerácke siete, ale po páde narkobaróna umožnili vstup nových dílerov. Čierny trh si totiž vždy našiel sofistikované cesty, aby sa droga dostala až k zákazníkom. Nie je to nová situácia, ale teória v praxi, na ktorú v 80. rokoch ako prvý upozornil slávny ekonóm Milton Friedman. Ten tvrdil, že represia voči narkotikám nemôže fungovať, pretože ignoruje logiku trhu: keď je po niečom dopyt, ponuka sa vždy nájde a v prípade drog to platí dvojnásobne.

S odstupom času to priznala aj americká vláda. Americký prezident Barack Obama pred pár mesiacmi priznal, že boj proti narkotikám „bol veľmi neproduktívny“. Napriek tvrdému postoju americkej vlády proti tvrdým drogám sa za posledné tri roky strojnásobil počet obetí z predávkovania heroínom, tvrdí denník The New York Times. Dôvodov je niekoľko – heroín je východiskovou drogou pre tých ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť alebo zohnať prášky od bolesti či antidepresíva, ktoré sú v USA obľúbené.

Navyše sa v Amerike rozšírili nové predajné postupy, ktoré praktizujú napríklad díleri z mexického regiónu Xalisco: zákazník zavolá operátorovi, ten ho nasmeruje na bezpečné miesto, kde sa s ním stretne predajca. Členovia tejto organizácie prevážajú tovar v ústach v miniatúrnych vrecúškach, v ktorých je len jedna dávka. V prípade potreby ho prehltnú. Svoju pôsobnosť organizácie rozšírila na základe stratégie, s akou by to urobil ostrieľaný obchodník. Vyhli sa nasýteným trhom ako New York či LA a skôr sa zamerali na nenápadné menšie mestá, kde je početná mexická menšina, aby lepšie zapadli. Zákazníkov neoslovujú naslepo, ale pred klinikami, kde sa pacienti liečia napríklad na psychické ochorenia. Novodobý cielený marketing má obrovský úspech a díleri si tak udržujú svojimi postupmi náskok pred políciou.

Američania majú ešte ďalekú cestu k legalizácii všetkých drog, ale urobili prvý krok pred troma rokmi. Začali dekriminalizáciou marihuany na rekreačné účely v štyroch štátoch (v roku 2012 – Colarado, Washington, potom sa pridali Oregon a Aljaška), ktorá vraj prináša pozitívne výsledky. Štátny biznis s drogami oslabil mexické kartely, ktoré inkasovali za omamné látky obrovské peniaze. Mexiko tradične produkovalo väčšinu marihuany, ktorá skončila v USA. Distribúcia z Mexika do USA je kontrolovaná mocnými drogovými kartelmi, ale ako uvádzajú štatistiky, pašovanie cez mexicko-americkú hranicu začalo strácať na atraktivite. Podiel na tom môže mať aj legalizácia trávy.

Kým v roku 2011 sa prepašovalo podľa amerických úradov do USA približne 1,13 milióna kilogramov marihuany, minulý rok to bolo len 860-tisíc ton. Mexické kartely legalizáciou stratili svoje výsadné postavenie a pribudla im legálna konkurencia, ktorá trávu balí, lepšie informuje zákazníkov a hlavne meria jej kvalitu a silu obsahom tetrahydrocannabinolu (THC). Ľudia si tak skôr kúpia trávu z legálneho obchodu, kde majú zaručenú cenu a istotu, že droga prešla testovaním pred marihuanou z ulice.

Biznis s trávou sa po legalizácii stal v Amerike najrýchlejšie rastúcim odvetvím – vlani rástol o 74 percent a dosiahol tržby 2,7 miliardy dolárov. Tržby by mali do budúceho roka narásť až na štyri miliardy dolárov (do štatistík sa pripočíta 23 štátov, ktoré tento rok umožnili trávu fajčiť aj na lekárske účely). Potenciál, kam by mohol rásť trh s drogami, je obrovský. Podľa štatistík Bieleho domu Američania minú na drogy ročne 100 miliárd dolárov, z toho 40 percent tvoria výdavky na kúpu marihuany. Podiel tržieb z legálne predanej trávy je tak stále len smiešnym percentom, ale bude rásť.

Efekt legalizovania trávy v USA už stihol zasiahnuť pozitívne aj Mexiko, ktoré v roku 2014 evidovalo menšiu zločinnosť. Rovnako aj štatistiky vrážd sa znížili. Kým v roku 2011 mexická vláda evidovala 23-tisíc vrážd, pred rokom to bolo o 7 500 menej.

Legalizácia má sekundárny efekt aj na štátnu kasu – umožňuje totiž zdanenie jej spotreby, tak ako to poznáme pri spotrebných daniach z alkoholu. Zdanenie a relatívne vyššie ceny budú tak pôsobiť ako regulácia trhu a spotreba marihuany raketovo nepoletí do nebies, napísali na blogu slávni ekonómovia Gary Becker (vlani tento nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu zomrel) a Richard Posner. Súčasná vlna výdavkov na boj s marihuanou by mala byť podľa nich nahradená príjmom z jej zdanenia. Potenciálne tržby cez zdanenie sú samozrejme pokušením každej vlády, ale ak bude sadzba príliš vysoká, produkcia a predaj drog sa opäť vráti do undergroundu spoločnosti.

Či sa drogy zlegalizujú alebo nie, ľudia sa k drogám dostanú aj oveľa pohodlnejšou formou – cez internet. Silk road, slávne internetové drogové trhovisko, bolo stále bezpečnejšie ako pouličný díler.

Fungoval tam systém referencií a reputácie dílerov (podobne ako hodnotenie taxikára Uberu) a tieto trhové mechanizmy docielili, že dodávaná látka bola vo vyššej kvalite ako na ulici. Silk road bol zatvorený protidrogovým komandom pred dvoma rokmi, ale medzitým vznikol Silk road 2.0 a po jeho zhodení aj Silk road 3.0, píše portál finmag.cz. Dva roky po uzavretí prvého internetového drogového trhoviska je objem drogových transakcií na takzvanom temnom webe viac ako dvojnásobne vyšší.

 

Zdroj: etrend.sk

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články
Vďaka Vám rastieme! Lajkujte konopkar.sk a dostávajte aktuálny konopný obsah.