Hašiš, kokaín, LSD: Ako vedci experimentovali sami na sebe

Foto: WEB
Konopkar, 26. augusta 2015

Od 19. storočia veľa vedcov testovalo samo na sebe psychoaktívnu molekulu, ktorú práve objavili, alebo drogu, u ktorej chceli zistiť všetky jej účinky. Vystavovali sa pri tom nebezpečenstvu, že nakoniec sami prepadnú závislosti.

Sigmund Freud V presvedčení, že by kokaín mohol byť významným pomocníkom, hlavne pri liečbe závislosti na morfiu, ho Sigmund Freud (1856-1939) skúšal sám na sebe, až sa na ňom stal vyše desať rokov závislým. Podobne sa „darilo“ americkému chirurgovi Williamovi Stewartovi Halstedovi (1852-1922), ktorý mu prepadol, keď na sebe testoval vlastnosti bieleho prášku ako lokálneho anestetika.

 

sigmund-freud

Sigmund Freud

 

Nemecký farmaceut Friedrich Wilhelm Anton Sertürner (1783-1841), uznávaný ako otec morfia, skoro zaplatili za svoje odvážne experimenty životom. Ako dvadsaťročný bol Sertürner iba učňom v lekárni vo Vestfálsku. Už vtedy sa začal zaujímať o ópium. Jeho cieľom bolo identifikovať aktívne látky ópia, ktorého liečebné účinky boli známe už po storočia. S obmedzenými prostriedkami tej doby a nekonečnou trpezlivosťou mladý farmaceut izoloval morfium. Jeho kryštály zmiešané s potravou podával myšiam a psom. Zvieratá zaspali a už sa neprebudili. Sertürner sa rozhodol vyskúšať látku na sebe a troch sedemnásťročných kamarátoch. Použil slabšiu dávku: rozpustil asi 32 miligramov v zmesi alkoholu s vodou. Štyria mladíci naraz vypili nápoj. „Líca im okamžite sčervenali a mladíci pociťovali horúčku,“ opisuje pokus Lawrence Altman vo svojej knihe o experimentoch vedcov na vlastnej osobe Who Goes First z roku 1987. O pol hodinu neskôr si štyria odvážlivci vzali ďalšiu dávku, a potom aj tretiu. Bolo im zle, chcelo sa im zvracať a mali závrate. Sertürner si musel ľahnúť. Znepokojený toxickým charakterom látky podal sebe a svojim kamarátom asi 200 mililitrov silného octu. Trvalo niekoľko dní, pokým sa ich stav normalizoval. Ako dodáva francúzsky denník Le Monde, množstvo morfia, ktoré požili, zodpovedá asi desaťnásobku odporúčanej priemernej dávky. V roku 1831 vyznamenal tohto nemeckého farmaceuta Francúzsky inštitút za to, že otvoril cestu k významným lekárskym objavom.

Poetické boli skúsenosti francúzskeho psychiatra Jacquese-Josepha Moreaua de Tours (1804-1884) s hašišom. Chcel zblízka študovať problémy svojich pacientov, a tak sám u seba vyvolával epizódy šialenstva, aby ich prežíval „zvnútra“. Po návrate z Egypte sa Moreau de Tours začal domnievať, že pri zrode halucinácii stojí hašiš, v Egypte hojne užívaný. Experimentoval s touto látkou na sebe a na ďalších lekároch a vedcoch, ale aj na umelcoch. Založil Klub hašišistov, ktorý sa schádzal každý mesiac v hoteli Pimodan na ostrove Saint-Louis v Paríži. Navštevovali ho takí umelci ako Eugene Delacroix alebo Charles Baudelaire.

 

chemik-albert-hofmann

Albert Hofmann

 

Jeden z najslávnejších experimentálnych príbehov sa týka švajčiarskeho chemika Alberta Hofmanna (1906-2008), ktorý objavil v roku 1943 LSD, keď skúmal námeľové alkaloidy. A pokiaľ ide o experimenty na vlastnej osobe, odnáša si Hofmann asi nepísané víťazstvo v dlhovekosti: posledný krát vyskúšal LSD, keď mal deväťdesiatsedem rokov. Zomrel vo veku 102 rokov.

 

Zdroj: adam.cas.sk

 

Prečítaj si viac z kategórie:
Články
Lajkujte konopkar.sk a dostávajte aktuálny konopný obsah v slovenčine.